Európska centrálna banka minulý týždeň rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Generálna tajomníčka EOK Esther Lynch v reakcii na toto rozhodnutie uviedla:
„Po tom, čo nás zavalila kríza životných nákladov spôsobená infláciou poháňanou prehnanými ziskami, je to posledné, čo pracujúci ľudia teraz potrebujú, ďalšia recesia, ktorú ECB dnešným zvýšením sadzieb riskuje. Toto šieste zvýšenie sadzieb za sebou sa zdá byť predčasne a bezohľadné v čase, keď banky krachujú, inflácia klesá už štyri mesiace po sebe a počet podnikov v bankrote je najvyšší od roku 2015. Je to ďaleko od prístupu ‚založeného na údajoch‘, ktorý sľubovala ECB. Zvyšovanie úrokových sadzieb nijako nerieši príčiny inflácie na strane ponuky, ktoré ničia životnú úroveň ľudí, a liek sa teraz začína javiť nebezpečnejší ako choroba. Zvýšené náklady na pôžičky tiež zabrzdia investície v čase, keď ich treba zvýšiť, ak chceme prejsť na zelené hospodárstvo či ochrániť najzraniteľnejšie domácnosti pred krízou životných nákladov. Podľa vlastných dôkazov ECB bola inflácia spôsobená problémami v dodávateľskom reťazci a nadmernými ziskami. Je načase, aby sa tvorcovia politík zaoberali skutočnou príčinou vysokej inflácie a prestali nútiť pracujúcich platiť za ďalšiu krízu, ktorú nespôsobili.“
ECB: Rozhodnutia o menovej politike
Inflácia má podľa projekcií zostať príliš vysoká príliš dlho. Rada guvernérov sa preto rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov, v súlade so svojím odhodlaním zabezpečiť včasný návrat inflácie na úroveň strednodobého cieľa 2 %. Zvýšená úroveň neistoty zdôrazňuje potrebu prijímať budúce rozhodnutia Rady guvernérov o menovopolitických sadzbách na základe aktuálnych údajov. Bude sa pritom riadiť svojím hodnotením inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.
Rada guvernérov pozorne sleduje aktuálne napätie na trhu a v prípade potreby je pripravená prijať opatrenia na zachovanie cenovej a finančnej stability v eurozóne. Bankový sektor eurozóny je odolný vďaka silným kapitálovým a likviditným pozíciám. Súbor menovopolitických nástrojov ECB je v každom prípade plne vybavený na zabezpečenie prípadnej likviditnej podpory finančného systému eurozóny s cieľom zachovať plynulú transmisiu menovej politiky.
Nové makroekonomické projekcie odborníkov ECB boli dokončené na začiatku marca, teda ešte pred príchodom aktuálneho napätia na finančnom trhu. Toto napätie predstavuje ďalší zdroj neistoty spojenej so základnými projekciami vývoja inflácie a hospodárskeho rastu. Už pred vznikom aktuálnej situácie boli základné projekcie vývoja celkovej inflácie upravené nadol, najmä v dôsledku nižšieho než doteraz očakávaného príspevku cien energií. Podľa odborníkov ECB má teraz inflácia dosiahnuť v priemere 5,3 % v roku 2023, 2,9 % v roku 2024 a 2,1 % v roku 2025. Základné cenové tlaky sú zároveň naďalej výrazné. Inflácia bez cien energií a potravín vo februári pokračovala v raste a podľa odborníkov ECB by mala v roku 2023 dosiahnuť v priemere 4,6 %, čo je viac, než sa predpokladalo v decembrových projekciách. S ústupom rastových tlakov spôsobených minulými ponukovými šokmi a znovuotváraním ekonomiky a s čoraz väčším útlmom dopytu v dôsledku prísnejšej menovej politiky by mala následne klesnúť na 2,5 % v roku 2024 a 2,2 % v roku 2025.
Základné projekcie hospodárskeho rastu na rok 2023 boli vďaka poklesu cien energií a vyššej odolnosti ekonomiky voči náročnému medzinárodnému prostrediu upravené nahor a predstavujú v priemere 1,0 %. Následne odborníci ECB očakávajú ďalší rast na 1,6 % v rokoch 2024 a 2025, podporovaný stabilným trhom práce, čoraz vyššou dôverou a oživením reálnych príjmov. Oživenie rastu v rokoch 2024 a 2025 je zároveň v dôsledku sprísňovania menovej politiky slabšie, než sa predpokladalo v decembrových projekciách.
Kľúčové úrokové sadzby ECB
Rada guvernérov sa rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa tak s účinnosťou od 22. marca 2023 zvyšujú na 3,50 %, 3,75 % a 3,00 %.
Program nákupu aktív a núdzový pandemický program nákupu aktív
Objem portfólia programu nákupu aktív sa postupným a predvídateľným tempom znižuje, keďže Eurosystém už istinu zo splatených cenných papierov nereinvestuje v plnej výške. Redukcia portfólia bude do konca júna 2023 predstavovať v priemere 15 mld. € za mesiac, pričom jej neskorší rozsah bude určený priebežne.
Pokiaľ ide o núdzový pandemický program nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP), Rada guvernérov mieni reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci tohto programu minimálne do konca roka 2024. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nenarúšala primerané nastavenie menovej politiky.
Rada guvernérov bude naďalej pružne reinvestovať prostriedky zo splatených cenných papierov v rámci portfólia PEPP na potlačenie rizík súvisiacich s pandémiou ohrozujúcich fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky.
Refinančné operácie
Počas splácania úverov poskytnutých bankám v rámci cielených dlhodobejších refinančných operácií bude Rada guvernérov pravidelne prehodnocovať úlohu cielených refinančných operácií v nastavení svojej menovej politiky.
Rada guvernérov je pripravená všetky svoje nástroje v medziach svojho mandátu upraviť, aby zabezpečila návrat inflácie na jej cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky. Súbor menovopolitických nástrojov ECB je v prípade potreby plne vybavený na zabezpečenie likviditnej podpory finančného systému eurozóny. Nástroj na ochranu transmisie menovej politiky okrem toho umožňuje zasiahnuť proti neopodstatnenému, nesystematickému vývoju na trhu predstavujúcemu vážnu hrozbu pre transmisiu menovej politiky v jednotlivých krajinách eurozóny a Rade guvernérov tak umožňuje účinnejšie plniť jej mandát cenovej stability.
Zdroj: EOK a ECB
Európska odborová konfederácia (EOK) s približne 45 miliónmi odborárov združených v 90 konfederáciách v 38 krajinách vystupuje v mene európskych pracovníkov jednotným hlasom, aby mala silnejšie slovo pri rozhodovaní EÚ.
Foto: PIXELS