Teší nás, že politici reflektujú naše požiadavky. Po minulotýždňovom rokovaní vlády minister práce v otázke zvyšovania životného minima uviedol, že napriek nedávno prijatej zmene jeho valorizácie, má zmysel urobiť jeho skokové navýšenie o nejakú pevnú sumu.
My dlhodobo v tejto veci prezentujeme práve potrebu zmeny výšky a následne nového nastavenia valorizačného mechanizmu životného minima tak, aby naozaj zodpovedalo reálnym ekonomickým ukazovateľom a nevyhnutnej pomoci určeným adresátom.
Nedávnu zmenu spôsobu jeho valorizácie totiž možno považovať len za kozmetickú úpravu, ktorá nie je systémovým prekopaním samotnej podstaty a účelu životného minima a na neho naviazaných ďalších dávok a pomocí.
Životné minimum samo o sebe nezakladá nárok na žiadnu dávku, je však naň naviazané množstvo sociálnych dávok a veličín. Od životného minima sa napríklad odvíja aj nezdaniteľná časť základu dane pre zamestnancov (vyjadrená ako jeho 21-násobok), čo znamená zvýšenie ich čistých príjmov.
Jedným z našich požiadaviek je aj nárast samotnej sumy životného minima. Ak by sa zvýšilo na úroveň takmer 50% hrubej minimálnej mzdy, zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu by neplatili dane.
V požiadavke zvýšiť samotnú sumu minima a jej výške sa zhodujeme aj s Národnou bankou Slovenska. Podľa jej analytikov by sa tzv. ekonomické životné minimum malo pohybovať v rozmedzí 500 až 800 euro pri rodinách.
Avšak v prvom rade je dôležité, ako predefinovať životné minimum, a čo má vôbec reflektovať.
- Následne je potrebné jednorazovo zvýšiť existujúcu sumu životného minima (odvinúť ju od nejakého ukazovateľa, napríklad ako vyjadrenie podielu na priemernej mzde alebo minimálnej mzde).
- Potom nastaviť funkčný valorizačný mechanizmus, ktorý bude napríklad zodpovedať indexácii priemernej mzdy, nárastu životných nákladov a pod.
- Taktiež je nevyhnutné prekopať aj systém dávok, pomocí, ako aj daňových súvislostí naviazaných na životné minimum.