Minulý týždeň sa v Bratislave konal workshop Zelené doložky v kolektívnom vyjednávaní. Zúčastnilo sa ho odborári z Litvy, Slovenska, Fínska a Talianska. Cieľom školenia bolo účastníkom vysvetliť význam Európskej zelenej dohody a jej vplyv na trh práce a kolektívne vyjednávanie.
Počas školenia sa účastníci oboznámili s tzv. „zelenými klauzulami“, ktoré sa môžu týkať napríklad mobility, organizácie pracoviska či environmentálnych opatrení, a naučili sa ich identifikovať a diskutovať o ich význame v praxi.
Súčasťou programu bolo aj zdieľanie príkladov „zeleného“ kolektívneho vyjednávania z rôznych európskych krajín, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia pre zavádzanie udržateľných riešení na úrovni podnikov a odvetví.
Cieľom školenia bolo posilnenie praktických zručností účastníkov v oblasti kolektívneho vyjednávania v kontexte zelenej transformácie, najmä pokiaľ ide o rozvoj schopností vyjednávať a formulovať „zelené“ kolektívne zmluvy, ktoré podporujú ekologické a sociálne spravodlivé prechody na udržateľnú ekonomiku.
Dopady klimatických zmien
Prvý deň účastníci workshopu diskutovali v pracovných skupinách o tom aké sú dopady firiem na životné prostredie. Poobede prebiehali debaty o tom aké sú dopady klimatických zmien a zelenej transformácie na zamestnanie a organizáciu práce. Na jednej strane totiž oblasti ako sú obnoviteľné zdroje energie, obehové hospodárstvo, či ekologické dopravné systémy prispievajú k tvorbe nových pracovných miest, no na druhej strane v ťažobnom priemysle (napr. pri ťažbe uhlia) pracovné miesta zanikajú.
V súvislosti s prechodom na udržateľné hospodárstvo budú zamestnanci potrebovať rozvíjať tzv. „zelené“ kompetencie. Ide nielen o technologické zručnosti, ako je využívanie umelej inteligencie na úsporu energie, ale aj o mäkké zručnosti v oblasti riadenia udržateľnosti a riadenia zmien. Kľúčovým prvkom sa stáva aj celoživotné vzdelávanie, keďže rýchly vývoj technológií a neustále meniace sa predpisy budú vyžadovať pravidelné zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov.
S rozvojom nových technológií, napríklad v oblasti vodíkovej energie či recyklácie odpadu, sa menia aj riziká na pracoviskách, a tým aj požiadavky na bezpečnosť pri práci. Firmy preto musia prispôsobovať svoje normy a postupy tak, aby ochránili zamestnancov v nových podmienkach.
Zároveň sa zvyšuje dôležitosť flexibility. Spoločnosti čoraz častejšie zavádzajú prácu na diaľku, optimalizujú spotrebu energie a budujú udržateľné logistické reťazce. Flexibilné formy práce a nové prístupy k organizácii pracovného prostredia sa tak stávajú neoddeliteľnou súčasťou zelenej transformácie trhu práce.
Zelené klauzuly
Druhý deň sa výskumníčka Monika Martišková zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) venovala téme tzv. zelených klauzúl v kolektívnom vyjednávaní, ktoré sú nástrojom na podporu environmentálnej udržateľnosti a spravodlivého prechodu na udržateľnú ekonomiku.
Vo svojej prezentácii uviedla, že klimatické zmeny už nepredstavujú len environmentálnu hrozbu, ale aj zásadný faktor ovplyvňujúci pracovný trh a pracovné podmienky. Tento transformačný tlak dnes kladie nové požiadavky na rekvalifikáciu, bezpečnosť práce a participáciu pracovníkov na tvorbe environmentálne priateľských politík. V súvislosti s tým sa čoraz viac diskutuje o tzv. zelených klauzulách v kolektívnych zmluvách, ktoré sa stávajú dôležitým nástrojom sociálneho dialógu a spravodlivého prechodu na udržateľnú ekonomiku. 
Pretože transformácia spojená s dekarbonizáciou a zavádzaním ekologických technológií môže ohroziť pracovné miesta alebo zmeniť ich náplň, zelené klauzuly v kolektívnom vyjednávaní zabezpečujú, že zamestnávatelia sú povinní garantovať podporu zamestnancom pri preškolení, rekvalifikácii alebo adaptácii na nové technológie. Toto je nevyhnutné, aby sa minimalizovali sociálne dopady zmien a zvýšila sa ochrana pracovných miest.
Okrem toho sa zamestnanci aktívne zapájajú do tvorby a implementácie environmentálnych opatrení, pričom sa zvyšuje ich účasť na rozhodovaní o pracovnom zdraví a bezpečnosti. Kolektívne vyjednávanie tak prekračuje tradičné ekonomické otázky a otvára dvere diskusiám o zmene klímy, udržateľnosti a pracovných podmienkach v kontexte ekologických výziev.
Viaceré príklady z praxe ukazujú konkrétne opatrenia v kolektívnych zmluvách, ako sú práva na školenia pri zavádzaní nových technológií, kompenzácie za prácu v znečistenom prostredí, programy predčasného dôchodku so zachovaním mzdy a ďalšie sociálne benefity. Tieto opatrenia pomáhajú zvládať prechod na zelenú ekonomiku, a zároveň sú sociálne spravodlivé.
Dôležitý je tiež širší spoločenský dialóg na sektorovej, regionálnej aj národnej úrovni. Transformácia trhu práce sa nedá úspešne zvládnuť len v rámci jednej firmy, preto je nevyhnutné zosúladiť environmentálne politiky so sociálnou ochranou a zabezpečiť spravodlivé zapojenie všetkých relevantných partnerov.
Slovensko tak podľa Martiškovej má jedinečnú príležitosť využiť zelené klauzuly ako inovatívny nástroj na podporu udržateľného rozvoja, ktorý zohľadňuje potreby zamestnancov, klímy aj ekonomiky.
Aby účastníci workshopu mohli na vlastné oči vidieť, ako sa realizuje spravodlivý prechod na zelenú ekonomiku v praxi, poobede absolvovali exkurziu v spoločnosti Slovnaft, na ktorej sa oboznámili s výrobným programom a bezpečnostnými opatreniami v rafinérii.
Potom nasledovala diskusia s hovorcom spoločnosti Antonom Molnárom. Tu sa mali o.i. možnosť dozvedieť ako sa Slovnaft po technologickej stránke pripravuje na spracovanie iných druhov ropy ako je tzv. ťažká ropa z Ruska a ako sa podieľa na príprave a rekvalifikácii nových pracovníkov.
Nácvik vyjednávania „zelených doložiek v kolektívnych zmluvách
Posledný deň workshopu si účastníci vypočuli prednášku Giovanniho Casaleho z Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) o zelených doložkách a potom sa opäť rozdelili do pracovných skupín. Jedna zastupovala vedenie firmy MetalWorks a druhá odborárov. Obe si mali nacvičiť ako by z ich perspektívy prebiehalo „zelené vyjednávanie v spoločnosti“.
Zatiaľ čo vedenie spoločnosti sa bránilo zahrnutiu dodatočných „zelených doložiek“ do vyjednávania, pretože udržateľnosť nie je jeho hlavnou prioritou, odbory, pod rastúcim tlakom verejnosti a miestnych environmentálnych organizácií ako aj nových smerníc EÚ, začali začleňovať environmentálnu udržateľnosť do svojich stratégií kolektívneho vyjednávania. Zistili, že je to ideálna príležitosť prepojiť otázky klímy so zdravím pracovníkov a istotou zamestnania. Tým, že environmentálne požiadavky sformulovali ako otázky týkajúce sa pracoviska, snažili sa rozšíriť rozsah kolektívneho vyjednávania nad rámec miezd a pracovných podmienok.