Dôstojná práca je viac než len zamestnanie. Má byť spätá s dôstojnosťou, istotou, dôstojnou mzdou a hlas pracujúcich má byť vypočutý. Dnes sú tieto práva popierané mnohým pracovníkom vo svete.
Dôstojná práca nie je privilégium, ale právo každého zamestnanca na férové pracovné podmienky a mzdu. Firmy uprednostňujú zisk pred ľuďmi, čím sú ich práva značne oslabené. Preto si každoročne 7. októbra pripomíname svetový deň dôstojnej práce, ale aj boja proti neštandardným formám práce.
Odborové a pracovné organizácie v rôznych krajinách sveta upozorňujú na riziká neštandardných foriem zamestnávania – ako je práca bez zmluvy, dočasné alebo agentúrne zamestnávanie, práca na dohody či úväzky bez sociálneho zabezpečenia, zneužívanie pracovnej sily ako takej. V súčasnosti neexistuje jednoznačná zhoda na presnej definícii neštandardnej formy práce.
Iný typ pracovnej zmluvy ako je štandardný plný úväzok na dobu určitú nemusí byť okamžite vnímaný negatívne, no pri rôznych analýzach sa zistilo, že prináša viac negatívnych stránok a rizík.
„Na jednej strane tento typ flexibility pracovných zmlúv môže pomáhať pri zvyšovaní zamestnanosti a integrácii do trhu práce rôzne znevýhodnené skupiny obyvateľstva ako ženy po materskej dovolenke či čerstvých absolventov bez pracovných skúseností.
Na druhej strane, výskumy z krajín západnej Európy ukazujú, že atypické pracovné zmluvy sú často spojené s nižším príjmom, sťaženým prístupom k tréningu a dovzdelávaniu či horším pracovným podmienkam,“ uvádza Pavol Baboš z SAV vo svojej publikácii o pracovných podmienkach.
Na Slovensku patria medzi najčastejšie neštandardné formy práce:
- Nútené živnosti (tzv. švarcsystém) – keď zamestnávateľ núti zamestnanca pracovať ako SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba), aj keď činnosť má znaky závislej práce
- Práca na dohodu – teda dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, typická pre krátkodobé, sezónne alebo príležitostné zamestnanie
- Agentúrne zamestnávanie – zamestnanci sú prijatí cez agentúru dočasného zamestnávania a poskytovaní užívateľskému zamestnávateľovi na obmedzený čas
- Krátky pracovný úväzok (part-time) – zamestnanci pracujú menej než ustanovený týždenný pracovný čas podľa zákonníka
- Pružný (flexibilný) pracovný čas alebo zdieľané pracovné miesto – umožňuje flexibilnejšie nastavenie pracovnej doby či zdieľanie jedného pracovného miesta dvoma a viacerými zamestnancami
- Práca na projekt, zmluva na dobu určitú, zdieľané pracovné miesto, pružný pracovný čas, homeoffice – flexibilné zmluvné a pracovné režimy
Neštandardné zamestnanie je typické najmä pre pracovné miesta v stavebníctve, maloobchode, poľnohospodárstve a službách. Najčastejšie ho využívajú mladí ľudia, ženy, seniori a dlhodobo nezamestnaní.
Prekérne formy zamestnania sú typické taktiež v stavebníctve, službách, obchode či poľnohospodárstve. Hlavnú nevýhodu predstavuje nižšia pracovná a sociálna ochrana a nižšia stabilita zamestnania.
Svetový deň dôstojnej práce 2025: Za demokraciu, ktorá prináša dôstojnú prácu
Problém s nelegálnou prácou
Niektorí zamestnávatelia prechádzajú na sofistikovanejšiu formu, takzvaný švarcsystém, no aj ten je nelegálny a štát ho kontroluje.
Aký je medzi týmito dvomi formami nelegálnej práce rozdiel? Zamestnanec, ktorý pracuje na čierno bez zmluvy nie je evidovaný v sociálnej ani zdravotnej poisťovni, neodvádza zo zárobku dane, výplatu dostane na ruku.
Pri švarcsystéme si firma formálne najíma pracovníkov živnostníkov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ale v skutočnosti s nimi zaobchádza ako so zamestnancami. Majú fixnú pracovnú dobu, dostávajú plat, riadia sa príkazmi zamestnávateľa. Robia teda závislú prácu ako regulárni zamestnanci.
Boj za dôstojnú mzdu vedú odbory
Každý jedinec kdekoľvek na svete, má mať prístup k zamestnaniu, na ktoré má predpoklady, aby mohol dôstojne žiť on i členovia jeho rodiny. Z mnohých oblastí sveta však zaznieva volanie, že mzda ani pracovné podmienky nezodpovedajú požiadavkám na dôstojnú prácu.
Boj za dôstojnú prácu často zastávajú práve odbory zastupujúce zamestnancov a pracovníkov. Snažia sa o presadzovanie dôstojnej mzdy, spravodlivé odmeňovanie, zlepšovanie podmienok pracujúcich.
Minimálna mzda by na budúci rok mala dosiahnuť 915 eur a v roku 2027 až 960 eur. Podľa odhadov KOZ SR sa zmena dotkne zhruba 200-tisíc ľudí.
„Keďže počas rokov 2024-2027 môžeme ꞌvďakaꞌ očakávanému rastu cien predpokladať navýšenie dôstojnej mzdy, ani nárast minimálnej mzdy na 969 eur v roku 2027 nebude stačiť na zabezpečenie potrieb na dôstojný život pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,“ konštatoval výskumný riaditeľ CELSI a expert na dôstojnú mzdu Martin Kahanec.
Štúdie a analýzy ukazujú, že dôstojná mzda lepšie odráža skutočné potreby ľudí než súčasné zákonné minimálne mzdy. V rebríčku porovnaní rozdiel medzi dôstojnou mzdou a zákonom garantovanou minimálnou mzdou dosiahol 22 %, čo Slovensko radí medzi krajiny s najväčšou medzerou medzi dôstojnou a minimálnou mzdou v EÚ. Analytici porovnávali dáta z roku 2024.
Spomedzi meraných krajín Európskej únie sú na tom horšie len Lotyšsko (39,5 %), Chorvátsko (33,2 %), Portugalsko (32,1 %), Grécko (23,7 %) a mierne horšie ako Slovensko dopadlo aj Česko (23,3 %).
Téme dôstojná mzda sa venuje aj ekonóm Jan Bittner, ktorý je spoluautorom konceptu Minimálna dôstojná mzda v Českej republike. Rozhovor s ním si môžete prečítať tu >>>>>>>
Podľa WageIndicator bola k aprílu 2024 národná minimálna mzda iba v 26 krajinách vyššia ako odhady životného minima:
Zdroj: CELSI, ITUC
Ilustračná fotografia: Pexels