Ešte nikdy predtým nepracovalo v Nemecku toľko ľudí na čiastočný úväzok ako v prvom štvrťroku tohto roka. Podľa štúdie Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB) dosiahol podiel zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok 39,1 %, čo predstavuje nárast o 0,3 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. „Naopak, zamestnanosť na plný úväzok po prvýkrát od pandémie klesla,“ uviedol Enzo Weber, vedúci výskumného oddelenia IAB Prognózy a makroekonomické analýzy.
Počet zamestnancov na čiastočný úväzok sa zvýšil o 1,2 %, zatiaľ čo počet zamestnancov na plný úväzok mierne klesol o 0,1 %. „Je to spôsobené aj slabým vývojom v priemysle a stavebníctve, kde dominujú plné úväzky,“ pokračuje Weber.
V prvom štvrťroku 2024 pracovalo v Nemecku na čiastočný úväzok 4,45 milióna zamestnancov, čo je o 2,2 percenta viac ako v rovnakom štvrťroku predchádzajúceho roka. To znamená, že vývoj opäť nasleduje dlhodobý vzostupný trend z obdobia pred pandémiou, pričom počet ľudí s viacerými zamestnaniami je v súčasnosti takmer o 540 tisíc vyšší ako pred krízou.
Počet zamestnaných osôb sa v prvom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka mierne zvýšil na 45,8 milióna. Zároveň sa v tomto období znížil počet odpracovaných hodín na zamestnanú osobu o 0,8 % na 344,5 hodiny. „S výnimkou pandémie Covid-19 každý jednotlivec nikdy nepracoval tak málo, ale spoločne nikdy neodpracovali tak veľa,“ uviedol Weber.
Zaostávajúce Slovensko
Zatiaľ čo v Spolkovej republike miera čiastočných pracovných úväzkov dosiahla nové maximum, Slovensko je dlhodobo na chvoste EÚ. Podľa údajov Eurostatu pracovalo v roku 2023 na čiastočný pracovný úväzok iba 3,3 % zo všetkých zamestnaných osôb (zhruba 77 tisíc). Za nami je tak už len Bulharsko (2%).
Pritom priemer Európskej únie bol 17,1 % a v Holandsku bolo na čiastočný pracovný úväzok zamestnaných až 38,7 % pracovníkov (viac tu). V prípade žien dosahuje toto číslo viac ako 60 percent – konkrétne v Holandsku (69 %), v Rakúsku (69 %) a Nemecku (65 %).
Dôvodom prečo sú skrátené pracovné úväzky u nás využívané len v takej malej miere spočíva predovšetkým v nezáujme zamestnávateľov, a to najmä kvôli daňovo-odvodovému zaťaženiu a celkovým nákladom na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich prace.
Na druhej strane mnohí zamestnanci, najmä tí, ktorí sa starajú o dieťa, či rodinného príslušníka, by kratšie pracovné úväzky privítali.
Podľa odborníkov by preto bolo vhodné, aby štát v prípade skrátených pracovných úväzkov znižoval odvody pre zamestnávateľov. Spokojné by boli obe strany – zamestnávatelia by boli motivovaní vytvárať vo väčšej miere pracovné miesta na skrátené úväzky a zamestnancom by tak v čistom zostalo viac peňazí, čo by ich vo väčšej miere motivovalo vyhľadávať takýto pracovný pomer.
Zdroj:
https://iab.de/presseinfo/teilzeitbeschaftigung-liegt-auf-rekordniveau/