Platy v štátnej a vo verejnej správe sa nebudú valorizovať. Podľa odborov by bola spravodlivá valorizácia na úrovni 17,5 %. Štát ponúkol 2 %.
Ani ďalšie kolo vyjednávaní o valorizácii platov pre ľudí pracujúcich pre štát nebolo úspešné. Po minulotýždňovom 3. kole kolektívneho vyjednávania k vyšším kolektívnym zmluvám so zástupcami štátu a Konfederácie odborového zväzu, vláda ponuku mierne zmenila.
Na rok 2025 ponúkla odmenu pre každého zamestnanca vo výške 600 eur a zvýšenie platových taríf pre zamestnancov verejnej správy v roku 2026 o 2 %. Odborári požadovali valorizáciu platov od septembra 2024 o 10 % a od januára 2025 o ďalších 10 %.
„To je opäť veľmi slabá ponuka pre samotných zamestnancov. Keď zohľadníme infláciu za obdobie od pandémie po súčasnosť, zohľadníme valorizáciu, ktorá prebehla za tie roky, ešte stále nepokrýva vysokú infláciu, ktorú máme na Slovensku. Valorizácia by mala minimálne pokryť infláciu, mala by odrážať rast minimálnej mzdy, aby najnižšie tabuľkové platy neboli pod úrovňou minimálnej mzdy a ešte by mala garantovať aj istý rast platov. A keď to celé sčítam, valorizácia by mala byť minimálne na úrovni 17,5 %, čo je nemysliteľné pre vládu,“ uviedla v odborárskom podcaste prezidentka KOZ SR a hlavná vyjednávačka za odbory Monika Uhlerová.
Odborári akceptujú potrebnú konsolidáciu verejných financií, čo je aj hlavný argument vlády, prečo teraz platy nemožno zvyšovať. Zlá kondícia verejných financií je však dlhodobý problém a tiež najčastejšia výhovorka, prečo sa to nedá. Šance na úspech sa podľa Uhlerovej môžu zvýšiť napríklad aj aktiváciou zamestnancov. Ďalšie kolo rokovaní o platoch by malo byť koncom septembra.
„Šance sa odvíjajú aj od našej schopnosti, respektíve od ochoty zamestnancov mobilizovať sa a ísť za lepšie podmienky zabojovať do ulíc. Od toho sa potom odvíja aj ochota druhej strany priblížiť sa svojou ponukou k našim požiadavkám. Od toho sa tiež odvíja aj kvalita života každého jednotlivca, ktorý je ochotný za ňu zabojovať sám a nie sa len spoliehať, že to zaňho vybojuje niekto iný,“ povedala šéfka odborov.
Nespravili pre pracujúcich nič
Aktuálne sú odborári v štrajkovej pohotovosti. Čo to vlastne znamená? Štrajková pohotovosť nie je legislatívne upravená. Zákon neurčuje presné postupy a pravidlá, ale odbory za ňu nemôžu byť nijako postihnuteľné. Má deklaratívny charakter a je to signál pre protistranu, že zamestnanci sú pripravení obhajovať svoje práva, napríklad aj štrajkom.
Štrajk, ktorý vyjde z nedohody o kolektívnej zmluve je už upravený v zákone o kolektívnom vyjednávaní. V štrajkovej pohotovosti sa napríklad pripravujú ďalšie štrajkové aktivity či iné formy nátlaku, smerujúce k dosiahnutiu cieľov.
„Dosť ma zaráža, že táto vláda si svoju mocenskú pozíciu pred voľbami opierala a opiera o pracujúcich a o zamestnancov. Hlásia sa k podpore pracujúcich, je zložená z dvoch sociálnych demokracií. Za ten rok sme však ako zástupcovia pracujúcich nepostrehli žiadne opatrenie alebo nejaký čin v prospech pracujúcich. Hovorím o tých zamestnancoch, o ktorých vyjednávame, ktorých sa to týka. Tých je zhruba 400-tisíc, pracujú pre štát, pre verejnosť a zabezpečujú služby vo verejnom záujme. A sú na chvoste záujmu politikov. Naozaj sa im pridáva len keď niečo málo zostane v rozpočte, alebo keď je pred voľbami,“ skonštatovala Monika Uhlerová.
Viac o kolektívnom vyjednávaní, kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa si môžete vypočuť v najnovšom odborárskom podcaste Zamestnanci sú na chvoste záujmu tejto vlády.