Začiatkom augusta tohto roku predložil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Sme Rodina, Miloš Svrček, návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania.
Podľa dôvodovej správy prekladateľa je cieľom zákona „vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania“. V správe sa ďalej píše, že na Slovensku chýba približne 220 tisíc bytov. Vo výstavbe dostatočného počtu nových bytov vraj bráni zastaraný stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. Predkladateľ píše, že jeho zámerom v podobe zákona je primárne podporiť výstavbu štátnych nájomných bytov tak, aby táto mala neutrálny vplyv na štátny rozpočet. Chce to dosiahnuť zapojením súkromného sektora a voľných finančných zdrojov na finančných trhoch, prostredníctvom zapojenia Dôchodcovských správcovských spoločností (DSS) alebo iných fondov do systému. Benefitom pre nájomníkov by malo byť štátom regulované nájomné v týchto bytoch.
Konfederácia odborových zväzov SR vyslovila k návrhu spomínaného zákona viacero zásadných pripomienok. My vám uvedieme niekoľko z nich.
Dôvodová správa definuje, že na Slovensku aktuálne chýba približne 220 tisíc bytov, pričom nie je jasné, na základe akej analýzy sa dospelo k takémuto číslu, ani to, pre aký počet obyvateľstva alebo aké veľké domácnosti tieto byty chýbajú (teda je rozdiel, či chýba napr. 220 tisíc jednoizbových bytov, alebo trojizbových bytov a pod.). Pri predpoklade dvojizbových bytov, obývaných 2 osobami, by to znamenalo, že 440 tisíc obyvateľov Slovenska nemá bývanie (8 % z 5,5 milióna obyvateľov), resp. býva v spoločnej domácnosti s ďalšími členmi, ktorí by mohli bývať samostatne. Podľa štatistík je 481 644 obyvateľov na Slovensku, na ktorých pripadá menej ako jedna obytná miestnosť, a teda u ktorých možno predpokladať, že potrebujú bývanie a ide o viacpočetné domácnosti, či viac domácností v jednom obydlí. Zároveň počet bytov, ktoré sú obývané 6 a viac osobami, je celkom 141 053. bytov. Keďže cieľom návrhu zákona je podporiť výstavbu bytov a tvrdí sa, že je fyzický nedostatok bytov, bolo by vhodné uviesť reálne dáta, ktoré tento stav popisujú.
Doložka vplyvov definuje, že ciele prijatia zákona sú štátom garantovaná výška nájomného (o cca 30% nižšia ako komerčné nájomné), stabilný systém na 25 rokov, dôraz na transparentnosť pravidiel a kvalitu nájomných bytov s garanciou štátu. Zabezpečenie veľkého počtu nájomných bytov s garanciou štátu v krátkom čase, teda predpokladaných približne 10.000 bytov v priebehu piatich rokov, transparentný a efektívny legislatívny rámec, jednoduchý a efektívny systém dodania atď. Poukazujeme na fakt, že uvedené ciele nie sú jasne definované, ani garantované predloženým zákonom a najmä, zo zákona nevyplýva žiadna garancia, že výška nájomného bude o cca 30 % nižšia ako komerčné nájomné, či to, ako sa dosiahne výstavba 10 000 bytov v priebehu piatich rokov.
Vzhľadom na nízky bytový fond nájomných bytov je predpoklad, že ich postupná výstavba nepokryje dopyt zo strany nájomcov, preto by sme privítali presnejší opis pravidiel prideľovania bytov, čo by znížilo mieru neistoty vzhľadom na spravodlivý a transparentný prístup k štátom podporovanému nájomnému bývaniu.
Vzhľadom na katastrofálnu situáciu s parkovaním osobných motorových vozidiel vo väčšine miest a obcí na Slovensku upozorňujeme, že táto problematika nie je v zákone podchytená a môže spôsobiť mestám a obciam v budúcnosti problémy, najmä pokiaľ sa do zastavaného prostredia zasadia nové bytové jednotky s obyvateľstvom s predpokladom vlastníctva motorových vozidiel, najmä, ak nebude stanovená povinnosť staviteľa vybudovať k bytovým jednotkám aj parkovacie miesta.
Toto sú len niektoré zásadné pripomienky, vypracované expertami KOZ SR k návrhu zákona o podpore štátneho nájomného bývanie. Z predloženej správy je jasné, že predkladateľ svoj zámer riadne nevysvetlil a pri mnohých prípadoch jeho aplikácie do praxe nezohľadnil jeho prípadné dopady a ovplyvnenie súvisiacich skutočností. Z dôvodu, že návrh zákona predkladá poslanec Národnej rady SR, neexistuje zákonná povinnosť hodnotiť pripomienky predložené k zákonu. Ostáva dúfať, že ešte pred jeho prijatím budú niektoré relevantné pripomienky, nielen zo strany KOZ SR, ale aj ostatných dotknutých strán, akceptované.