Zabezpečenie stravy počas Homeoffice

Zabezpečenie stravy počas Homeoffice

Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pra­covného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostre­dia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.

Otázka:

Mám nariadenú prácu z domu (home office) na plný pracovný čas 7,5 h denne. Od zamestnávateľa som však počas tohto obdobia nedostal gastrolístky, pretože podľa jeho výkladu mám z domu (z práce z domu) dochádzať na pracovisko, aby som sa naobedoval.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravu na pracovisku (dovoz teplého jedla z cudzej kuchyne do jedálne na pracovisku) a vydáva ju svojim zamestnancom. Chcem sa spýtať, či v takomto prípade mám nárok na stravné lístky a mám teda žiadať zamestnávateľa o tieto lístky? Je správny výklad zamestnávateľa, že nám zabezpečil stravovanie na pracovisku a mám dochádzať na pracovisko “za stravou”?

Odpoveď:

Podľa § 152 ods. 2 v spojení s ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ prioritne zabezpečuje stravovanie na pracoviskách alebo v ich blízkosti najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja  vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, samozrejme, pod podmienkou, že zamestnanec odpracoval na pracovisku viac ako štyri hodiny. Ak to nie je možné, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ktorá ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá ma oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Ide o tzv. zabezpečovanie stravovania prostredníctvom stravných lístkov.

Poslednou možnosťou zamestnávateľa je poskytovanie finančného príspevku, avšak len vtedy, ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravu

  1. vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo v stravovacom  zaradení iného zamestnávateľa, alebo poskytnutie  stravných lístkov by nemalo význam, pretože by nablízku nebolo miesto, kde by bolo možné si zakúpiť stravu (napr. pri niektorých prácach v lesníctve alebo v poľnohospodárstve je to bežná situácia), alebo
  2. ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia (od gastroenterológa) nemôže využiť žiaden zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom alebo
  3. ide o výkon domáckej práce alebo telepráce zo strany zamestnanca a zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť stravovanie prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia alebo stravovacieho  zaradenia iného zamestnávateľa, alebo cez stravné lístky, alebo ak by toho schopný bol, ale vyššie uvedené spôsoby stravovania boli v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce (napr. zamestnanec pracuje z domu v Nitre a stravovacie zariadenie je v Bratislave).

Či ide skutočne o výkon domáckej práce podľa Zákonníka práce, tzn. či sa má na vás aplikovať § 152 ods. 7 Zákonníka práce, na ktorý sa pýtate, závisí od toho, či u vás skutočne ide o domácku prácu, tzn. originálny home office. Taký je len ten, ktorý sa výslovne písomne dohodne  v pracovnej zmluve, tzn. zamestnanec so zamestnávateľom sa dohodnú v pracovnej zmluve na výkone práce z domu.

To, čo sa momentálne aplikuje u väčšiny zamestnancov a ich zamestnávateľov z dôvodu pandémie Covid-19, nie je home office (tzn. originálna domácka práca) na základe § 52 ods. 1 Zákonníka práce, ale postup zamestnávateľa podľa § 52 ods. 5 Zákonníka práce a od 4. apríla 2020, keď bola schválená novela Zákonníka práce, postup podľa § 52 ods. 5 s odchýlkami podľa § 250b ods. 3 Zákonníka práce.

Znamená to, že § 152 ods. 7 Zákonníka práce sa na vás vzťahuje len vtedy, ak ide o domácku prácu (tzv. originálny home office), ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ by vám bol v tomto prípade povinný poskytovať buď stravné lístky, alebo finančný príspevok, pretože ak by zamestnávateľ trval na tom, že  sa máte stravovať v jeho zariadení a za stravovaním dochádzať, bolo by to podľa nášho názoru v priamom rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce.

Ak by išlo o výkon práce podľa § 52 ods. 5 Zákonníka práce alebo podľa § 250b Zákonníka práce, máte povinnosť stravovať sa v jeho zariadení, ak sa stravovacie zariadenie nachádza v blízkosti miesta, z ktorého vykonávate prácu z domu.

Ak výkon práce z domu, ktorý je momentálne vaším pracoviskom, je na úplne inom mieste (vzdialenom mieste), ako je miesto poskytovania stravovania zo strany zamestnávateľa, takže by bolo nehospodárne, nedôvodné až absurdné požadovať, aby ste cestovali kvôli strave počas pracovného času viac ako 30 minút (čo je pritom určený rozsah času na prestávku v práci, ktorá je určená na odpočinok a jedenie), sme toho právneho názoru, že takýto výkon povinností zo strany zamestnávateľa ohľadne zabezpečovania stravovania by sa dal podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce kvalifikovať ako výkon povinností v rozpore s dobrými mravmi  a zneužívanie týchto povinností na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu (tzn. zamestnanca). Sme presvedčení, že ak je miesto stravovania neprimerane vzdialené od miesta výkonu práce z domu, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vám stravné lístky podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce alebo je povinný poskytnúť vám finančný príspevok na stravu podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, pretože podľa nášho názoru povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie v jeho zariadení vylučujú súčasné podmienky výkonu vašej práce, ktorá je vykonávaná z domu.

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *