Začiatkom februára Snem KOZ SR rozhodol o potrebe obnovy sociálneho dialógu na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR). Ako pri tejto príležitosti uviedla viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová: “Chceme sa správať zodpovedne voči zamestnancom, ktorých zastupujeme. Preto aj napriek výhradám, ktoré máme k prístupu ministra práce k sociálnym partnerom, sa budeme zúčastňovať zasadnutí HSR SR. Tripartita je miesto, kde musíme nahlas hovoriť  o potrebách pracujúcich v týchto náročných časoch. Ak tam nezaznie hlas odborov, potreby zamestnancov budú čoraz viac odsúvané na okraj záujmu.“

Po niekoľkomesačnej prestávke sa v pondelok, 22.2.2021, konalo prvé plenárne rokovanie HSR v tomto roku. Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov, sa nachádzajú na TU. KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom, z ktorých vyberáme pre nás najdôležitejšie.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložil Návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci medzirezortného pripomienkového konania KOZ SR podporila návrh, ktorý zodpovedal cieľom prezentovaným v Koncepcii zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku predloženej ministerstvom práce. KOZ SR sa stotožnila s navrhovaným mechanizmom fungovania systému a v rámci medzirezortného pripomienkového konania požadovala jeho opätovné prerokovanie, pokiaľ by došlo k zásadným zmenám.

Tesne pred rokovaním tripartity bol doručený nový návrh zákona s alternatívnym znením a zmenami, ktorý bol predložený na rokovanie Legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona má účinnosť od 1. januára 2022, preto nerozumieme, že nemôže byť dodržaný proces, teda návrh zákona predložiť na rokovanie HSR a až následne postúpený na rokovanie Legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky. Postup, ktorý bol zvolený, dáva priestor domnienke, že odporúčanie HSR nie je dôležité.

V kontexte uvedených pripomienok a zmien navrhnutých v zákone, KOZ SR na rokovaní tripartity uviedla nasledovné:

  • Obávame sa, že v takej forme ako sa upravilo naviazanie schémy na hrubý priemerný mesačný zárobok a zvýšené náklady zamestnávateľom, môžu tieto znížiť atraktivitu systému pre zamestnávateľov.
  • Vyradenie SZČO zo schémy ich v systéme dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti dostáva do nerovnakého postavenia a spôsobuje, že platia vyšší odvod. Zároveň sú SZČO najviac ohrozené subjekty v čase krízy a práve im nebude poskytnutá žiadna forma automatickej pomoci.
  • Za najzávažnejšie považujeme, že systém si nebude tvoriť žiadne rezervy. Nenaplní tak svoj prvotný účel, a to dynamicky poskytnúť pomoc v čase krízy s dostatočnou rezervou na okamžité financovanie bez potreby poberania úverov a zabezpečenie sebestačnosti od európskych fondov, ktoré nemusia byť vždy k dispozícií.

V kontexte toho, že systém si nevytvára rezervu poukazujeme aj na fakt, že nová verzia návrhu zákona počíta so zvýšením maximálnej výšky podpory. KOZ SR navrhovala v pripomienkovom konaní zvýšiť uvedený strop, aby sa zvýšila motivácia a počet subjektov, ktorí by eventuálne čerpali pomoc, preto nie je zásadne proti navrhovanej úprave. Uvádzame však, že priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2019 bola 1 092 €, čo by znamenalo, že maximálna výška pomoci v tomto roku by dosiahla túto úroveň, a zároveň by v plnej miere podporila zamestnávateľov pri zamestnancoch s hrubou mzdou do výšky 1 820 € mesačne. Na zamestnancov s vyššou hrubou mzdou by sa v skutočnosti poberala podpora percentuálne nižšej hodnote. Posunutie stropu do výšky dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve určí strop vo výške napr. 2 184 € v prípade priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2019. Podpora tak reálne v plnej miere bude môcť byť uplatnená na zamestnancov s hrubou mzdou až do výšky 3 640 €.

KOZ SR preto nastoľuje otázku, či systém bude ufinancovateľný, pokiaľ bude takto štedro nastavený strop pomoci a prostriedky uhrádzané do fondu sa v prípade prebytkového hospodárenia budú môcť používať na financovanie ostatných základných fondov Sociálnej poisťovne.

  • Rovnaký vplyv na finančnú udržateľnosť systému, bude mať výber z navrhovaných alternatív v rámci vymedzenia pojmov v § 2 navrhovaného zákona – definícia vonkajšieho faktora, kedy alternatíva, ktorá bola pôvodne predložená na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady, vymedzovala možnosť čerpať pomoc len v prípade mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo ak mimoriadnu okolnosť vyhlási vláda SR na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Nové navrhované znenie kombinuje definície z verzie v medzirezortnom pripomienkovom konaní a z Hospodárskej a sociálnej rady a tým ponecháva aj charakteristiku vonkajšieho faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Keďže sa umožní čerpať podporu aj v špecifických sektorových prípadoch (napr. neočakávané výpadky v dodávkach), pričom nie je stanovené obdobie, počas ktorého by mal byť subjekt schopný znášať tieto náklady bez pomoci štátu, možno predpokladať, že bude podpora významnejšie využívaná a pravdepodobne najmä subjektami pôsobiacimi v priemyselnom odvetví. V uvedenom kontexte navrhujeme, aby po účinnosti zákona bolo s odstupom času vyhodnotené uvedené nastavenie.

Takisto uvádzame, že KOZ SR súhlasila s navrhovaným znením vo verzii z medzirezortného pripomienkového konania, a teda s charakteristikou vonkajšieho faktora, avšak pod podmienkou, že čerpať pomoc bude možné len vtedy, ak má zamestnávateľ uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, alebo súhlas rozhodcu podľa osobitného predpisu s podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Na dodržaní podmienky čerpania pomoci v podobe uzatvorenej dohody, alebo rozhodnutia rozhodcu KOZ SR trvá.

  • S úpravami v § 142a Zákonníka práce ohľadom riešenia sporu o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce KOZ SR súhlasí.

Zásadné pripomienky zazneli aj zo strany zástupcov zamestnávateľov. Po zapracovaní širšej definície vonkajšieho faktora a skutočnosti, že na ústredí práce bude o možnosti čerpania rozhodovať komisia a SZČO budú riešení osobitnou schémou pomoci, HSR posunula materiál na ďalšie legislatívne konanie s pripomienkami.

Cestovnú mapu výskumných infraštruktúr (SK VI Roadmap 2020 – 2030) z dielne ministerstva školstva tripartita schválila bez pripomienok a posunula na ďalšie legislatívne konanie.

HSR diskutovala aj o realizácii zákona o tripartite v praxi. KOZ SR. KOZ SR zásadne nesúhlasí s úpravou reprezentatívnosti na strane zástupcov zamestnancov a žiadame ponechať súčasný právny stav overený praxou (zákon účinný v nezmenenom znení od roku 2007).

Je diskriminačné a ide o nerovnaké zaobchádzanie, aby jedno združenie bolo kvalifikované za reprezentatívne, a spĺňajúce prísne stanovenú podmienku 100 000 združených zamestnancov v pracovnom pomere (ak ide o združenie odborov)  alebo 100 000 zamestnaných zamestnancov v pracovnom pomere (ak ide o združenie zamestnávateľov) a iné združenie odborov alebo zamestnávateľov bolo tiež reprezentatívne, ale podmienku 100 000 združených alebo zamestnaných nespĺňa. Ide o účelovú právnu úpravu s cieľom zvýhodňovať jedno združenie pred druhým, a to bez ohľadu na to, či pôjde o združenie zamestnávateľov alebo odborov. Je tiež v rozpore s povahou a účelom reprezentatívnosti, aby v triparite boli zastúpené združenia, ktoré fakticky nie sú reprezentatívne (tzn. nespĺňajú podmienku 100 000 zamestnaných alebo organizovaných).

 Až aplikačná prax ukáže, aké zastúpenie zamestnancov bude na HSR po 1.3.2021.

Od KOZSR

Jedna myšlienka na článok “Z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR”
  1. […] V pondelok 22. februára 2021 po niekoľkomesačnom prerušení opäť zasadla Hospodárska a sociálna rada SR. Zástupcovia Konfederácie odborových zväzov SR sa vrátili k rokovaciemu stolu po tom, ako sa na tom uzniesol snem KOZ SR. „To, že sme sa rozhodli zúčastňovať sa rokovaní tripartity, neznamená, že sme spokojní s aktuálnym stavom,“ uviedol na tlačovej konferencii prezident KOZ SR Marián Magdoško a dodal, že „chceme veriť a dávame šancu tým vyjadreniam, že sociálny dialóg začne prebiehať tak, ako to určuje zákon.“ Na pondelkovom zasadnutí sociálni partneri o.i. odsúhlasili aj časový harmonogram budúcich zasadnutí. O aktuálne prerokúvaných materiáloch si môžete prečítať v článku TU. […]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *