Odborový zväz bánk a poisťovní zastupuje zamestnancov týchto inštitúcií, pôsobiacich na Slovensku Združuje desať odborových organizácií bánk a sedem odborových organizácií poisťovní. OZ BP je riadnym členom Konfederácie odborových zväzov SR.
Odborový zväz bánk a poisťovní vznikol na základe uznesenia ustanovujúceho zjazdu, konaného v Prahe – v dňoch 4. až 6. marca 1993 – pod názvom Odborový zväz pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva, kedy prišlo k rozdeleniu dovtedy jednotného odborového zväzu, pôsobiaceho na území Československa.
Po rozdelení pokračoval OZ v dovtedajšej činnosti, zameranej predovšetkým na vyjednávanie Kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA) a Slovenskou asociáciou poisťovní (SLASPO). Popri tom však veľký rozsah energie a finančných prostriedkov venoval stabilizácii členskej základne a získavaniu nových členov. Deje sa tak s určitými obmedzeniami doteraz, a to prostredníctvom celej škály členských výhod, počnúc bezplatným právnym poradenstvom, príspevkami zameranými na sociálnu výpomoc v rôznych zložitých životných situáciách členov, príspevkami na vzdelávanie, rekreáciu pre deti, či za získavanie nových členov.
Stále vyššie nároky na výkonnosť zamestnancov v kombinácii s nízkymi mzdami zamestnancov v nemanažérskych pracovných pozíciách viedli k enormnému rastu fluktuácie, osobitne v bankovom sektore. Presadzovanie práv zamestnancov a kolektívne vyjednávanie na podnikovej alebo sektorovej úrovni sa stali komplikovanejšími a náročnejšími, a to aj napriek vykazovaným ziskom. Neochota SBA viesť sociálny dialóg vyústila v roku 2016 až do vypustenia kolektívneho vyjednávania zo Stanov SBA. Aj napriek enormnému úsiliu na strane OZ, desiatkam písomných výziev, adresovaných SBA vrcholným predstaviteľom bánk aj a ich materských spoločností, domácim i zahraničným inštitúciám i osobných rokovaní, SBA svoj odmietavý postoj ku kolektívnemu vyjednávaniu do dnešných dní nezmenila. Zmenu postoja SBA nepriniesla ani mediálna kampaň, v ktorej sme upozorňovali na situáciu v bankovom sektore z pohľadu zástupcov zamestnancov.
Popritom OZ otvoril aj otázku kompetentnosti SBA na kolektívne vyjednávanie a uzavretie KZVS v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní, nakoľko nie je zamestnávateľským zväzom, ale dobrovoľným združením právnických osôb. Rovnako OZ v tej súvislosti poukázal na neoprávnenosť členstva SBA v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) i Európskej bankovej federácii (EBF) a neoprávnenosť účasti na sociálnom dialógu na národnej i medzinárodnej úrovni.
V rovnakom postavení ako SBA je aj SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní), s ktorou OZ nevedie sociálny dialóg na sektorovej úrovni od r. 2020. Snaha o vyriešenie tohto legislatívneho problému sa napriek vytrvalej snahe OZ nestretla s odozvou na strane súčasného vedenia ministerstiev a nenašla ani takú podporu na strane medzinárodných odborových štruktúr, ktorá by viedla k zmene postoja SBA, alebo prístupu ministerstiev k potrebnej zmene legislatívy.
Za dvojkoľajnosť považujeme deklarácie a záväzky politických predstaviteľov SR o podpore a rozvoji sociálneho dialógu na medzinárodnej úrovni a jeho potláčanie obmedzovaním práv odborov prijímanými legislatívnymi zmenami na domácej pôde.
Rovnako vyznieva aj podpis SBA pod deklaráciu na úrovni EBF (Európska banková federácia) o podpore sociálneho dialógu, ktorá však zostala pred hranicami SR. Paradoxom je, že pravidlá a princípy, uplatňované zamestnávateľmi v materských bankách a poisťovniach, sú na Slovensku tabu, či už ide o zvyšovanie miezd, pracovné a sociálne benefity, alebo ochotu dohodnúť sa na záväzných opatreniach v prospech zamestnancov na sektorovej úrovni.
V súčasnosti sú oba sektory poznačené vo veľkej miere digitalizáciou a automatizáciou činností, sprevádzanou reštrukturalizáciu, s dopadom na počet zamestnancov a pochopiteľne aj na počet členov OZ. Tu je nezastupiteľná úloha odborov pri prerokovávaní zmien, presadzovaní zachovania zamestnanosti a pri skončeniach pracovných pomerov zamestnancov.
COVID-19 zasiahol všetky odvetvia hospodárstva Slovenska. Banky a poisťovne nie sú výnimkami. Negatívne dopadol na rozsah činností a poskytovaných služieb a žiaľ, v niektorých prípadoch aj zdravie a životy zamestnancov, pracujúcich v prvej línii, nakoľko banky ani poisťovne služby poskytovať neprestali. Neteší nás, že zamestnávatelia mali v mnohých prípadoch dlhý rozbeh pri zavádzaní opatrení na ochranu zdravia zamestnancov. Výzvy odborov na pružné reagovanie ignorovali, spolupráca s odbormi bola skôr vo forme dodatočného informovania, ako cieleného rokovania pri hľadaní riešení pred ich zavádzaním do praxe. To je tiež príklad rozdielneho postupu zamestnávateľov v materských krajinách a na Slovensku. Mrzí nás, aj to, že poukázanie na tento stav na sektorovej úrovni ostalo bez odpovede a primeranej reakcie.
Jedným z dopadov pandémie COVID-19 na banky a poisťovne bol zvýšený rozsah práce z domu, ktorá sa stala cestou na zabezpečenie ochrany zamestnancov a obmedzením mobility aj príspevkom na ochranu verejného zdravia. Dojednanie pracovných podmienok v domácom prostredí, poskytovania náhrad, rozsahu pracovného času a práva na odpojenie nad rámec, ustanovený Zákonníkom práce, bolo a aktuálne je aj naďalej predmetom rokovaní a vyjednávaní na podnikovej úrovni.
COVID-19 pochopiteľne zasiahol aj do aktivít členských organizácií i OZ. V súlade s prijímanými opatreniami na strane štátu, ale aj zamestnávateľov, sme boli nútení, až na obdobie medzi jednotlivými vlnami pandémie, presunúť niektoré aktivity do online priestoru. Iné, ktoré to neumožňovali, sme boli nútení zrušiť.
