V posledných rokoch na Slovensku pribúdajú prípady útokov na odborárov, ktorí si robia svoju prácu. Žiadajú zlepšovanie pracovného prostredia, vyššie mzdy, upozorňujú na porušovanie zákonov a predpisov, plytvanie verejnými peniazmi či ohrozenie práv zamestnancov. Ako ukazuje reportážne zhrnutie „Hrdinovia kapitalistickej práce na Slovensku alebo ako prepustiť odborára“, tlak na odborové organizácie sa stupňuje, a neraz vedie až k ich úplnej likvidácii.
Nastal však čas pozrieť sa, ako sa tieto kauzy vyvíjajú ďalej. Jednému z odborárov súd prelepil ústa a zakázal sa mu vyjadrovať k svojmu prepusteniu, vraj na ochranu dobrého mena zamestnávateľa (sic!). Ďalšieho prepustil druhýkrát po tom, ako súd prikázal vziať ho späť do zamestnania, tentoraz výpoveď dostala aj jeho manželka – o tomto prípade podrobnejšie už čoskoro.
Dnes sa pozrieme bližšie na prípad zo Slovenského pozemkového fondu (SPF), ktorý patrí k tým šťastnejším – odborová organizácia OZ SLOVES tu napriek tlaku prežila, a časť zistených pochybení vedenia sa podarilo oficiálne potvrdiť a aj odvrátiť.
Od upozornení k otvorenému konfliktu
Na prelome rokov 2022 a 2023 upozornili odborári SPF na netransparentné personálne nominácie, rodinkárstvo, vytváranie umelých pracovných miest a vyplácanie neprimeraných odmien novým zamestnancom či externým dodávateľom. Podľa nich to viedlo k plytvaniu verejných prostriedkov.
Keď sa problémy neriešili a kritici z rád odborárov sa stali terčom útokov, rozhodli sa celú záležitosť medializovať. Konflikt sa vyhrotil po tom, čo predsedníčka odborovej organizácie Katarína Pokorná Ježíková a neodborár, šéf kancelárie SPF, Ľubomír Haviernik verejne vystúpili proti generálnemu riaditeľovi Jánovi Maroszovi (OĽaNO) v televízií. Ten reagoval diskreditačnou kampaňou, pričom Haviernik dokonca skončil v cele predbežného zadržania – obvinenia zo strany Jána Marosza, ktoré stáli za jeho zadržaním políciou sa neskôr ukázali ako nepodložené.
Rozhodnutie Inšpektorátu práce: porušenie zákona a pokuta 4 000 €
Na základe podnetu odborárov z jesene 2022 spustil Inšpektorát práce Bratislava rozsiahlu kontrolu. V aktuálnom definitívnom rozhodnutí Inšpektorátu práce z mája 2025 sa uvádza, že SPF „na plnenie svojich úloh neuzatvoril s fyzickými osobami nižšie uvedené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výnimočne, nakoľko predmetné práce boli zamestnancami vykonávané pravidelne a opakovane“.
Kontrola preukázala, že „zamestnanci vykonávali v období od mája 2022 do decembra 2022 pre účastníka konania pracovnú činnosť pravidelne“, čo je v rozpore so zásadou výnimočnosti dohodnutej práce podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce.
Inšpektorát zároveň konštatoval, že „nie je vylúčené, aby zamestnávateľ zabezpečil formou niektorých dohôd aj výkon činností tvoriacich predmet jeho činnosti, avšak… môže takéto dohody uzatvárať s fyzickými osobami len výnimočne“. SPF podľa záverov kontrolórov túto podmienku nesplnil a preto došlo k právoplatnému rozhodnutiu.
Výsledkom bolo uloženie pokuty vo výške 4 000 eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce.
Vinník (zatiaľ) bez osobnej zodpovednosti
„To, že SPF dostal pokutu, je fajn, ale zaplatia ju daňoví poplatníci, nie konkrétny človek, ktorý rozhodol o nezákonnom postupe,“ upozorňuje Pokorná Ježíková. Dodáva, že spolu s právnikmi hľadá cestu, ako sumu vymáhať od vtedajšieho generálneho riaditeľa. „Na Slovensku chýba zákon o hmotnej zodpovednosti nominovaných štatutárov vo verejnej správe. Verejné peniaze sú majetkom občanov a ich rozhadzovanie je pre mňa krádež z taniera každého jedného občana tejto krajiny,“ hovorí.
Trestné stíhanie a ochrana oznamovateľov
Prípad SPF však nekončí pokutou. Najvyšší kontrolný úrad považoval podozrenia odborárov za natoľko závažné, že ich odstúpil orgánom činným v trestnom konaní. Prokurátor udelil viacerým zamestnancom status chránených oznamovateľov. Trestné stíhanie, ktoré je tesne pred obvinením konkrétnej osoby, sa týka podozrení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Pokorná Ježíková opisuje, že sa stala terčom intenzívnych osobných útokov: „Nazýval ma mafiánkou, chápadlom podsvetia, zneužíval sociálne siete, tlačové konferencie aj oficiálny web SPF na šírenie klamstiev. Opakovane som ho žiadala, aby s tým prestal. Teraz už je podaná cestou príslušnej prokuratúry obžaloba vo veci spáchania trestného činu ohovárania na Mestskom súde Bratislava I..“
A aká bola motivácia predsedníčky odborov na svoj tvrdý postoj a ohrozenie svojej vlastnej osoby? „Na transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi som obzvlášť citlivá, pre mňa je rozhadzovanie peňazí kamarátom na akékoľvek pracovné zmluvy-dohody či vytvárané TPP alebo vytváranie „projektov“, ktoré sa zadávajú vypracúvať kade-tade a nemajú zmysel, robia sa len pre tlačovky a následne do zásuvky – červené súkno! Za mňa je to krádež z taniera každého občana tejto krajiny, sú to verejné peniaze!“, povedala Katarína Pokorná Ježíková.
Po odchode Jána Marosza 1. júna 2023 sa situácia na fonde čiastočne upokojila. Niektorí zamestnanci však po skúsenostiach a zdravotných problémoch radšej odišli pracovať inam. Prípad ukazuje, že aj keď odbory prežijú tlak vedenia, tak tých najlepších mnohokrát demotivujú.
Systémová chyba?
Problém, ktorý kauza SPF ilustruje, presahuje rámec verejnej správy. Nie je totiž výnimkou, že pokuty, odškodné či iné finančné sankcie v štátnych inštitúciách zaplatia daňoví poplatníci, zatiaľ čo konkrétni manažéri zodpovední za nezákonné alebo neetické konanie nenesú žiadnu osobnú zodpovednosť. Podobná prax sa však deje aj v súkromných firmách – sankcie sa účtovne premietnu do nákladov spoločnosti, a tie si ich často „kompenzujú“ na úkor miezd či odmien zamestnancov, alebo si nimi znižujú daňový základ. Paradoxom je, že tí istí manažéri, ktorí pochybili, namiesto trestu neraz dostanú vysoké odmeny – najmä, ak sa im podarí zlikvidovať odbory. Tento systém bez osobnej zodpovednosti nielenže deformuje spravodlivosť, ale aj demotivuje tých, ktorí si svoju prácu robia poctivo.
Pritom naša legislatíva pozná možnosť udeľovať pokuty nie zamestnávateľovi, ale konkrétnym manažérom ako fyzickým osobám, ale to sa deje len v minimálnej miere.
Systémová zmena v oblasti osobnej zodpovednosti verejných funkcionárov je stále v nedohľadne.