Na úvod roka prinášame stručný sumár toho aké je aktuálna situácia a aké sú vyhliadky na trhu práce, sociálnu situáciu obyvateľov a regionálne rozdiely.
Hospodárstvo stagnuje. V minulých rokoch sa rast slovenskej ekonomiky výrazne spomalil. Podľa Ministerstva financií dosiahol v minulom roku 0,8 % a hranicu dvoch percent presiahne až v roku 2029 (údaje sú zo septembra 2025). Podobne pesimistická je aj prognóza Európskej komisie z novembra 2025. Mierne optimistickejšia je NBS, ktorá v decembri 2025 prognózovala presiahnutie hranice dvoch percent už v roku 2028. Sú to však veľmi nízke hodnoty v porovnaní s potrebami konvergujúcej ekonomiky.
Oživenie bude závisieť od miery ďalšej konsolidácie, spotreby domácností a exportu automobilov, ktorý by sa mal zvýšiť vďaka nábehu novej fabriky Volvo. Pritom EK predpokladá, že deficit verejných financií sa do roku 2027 ešte zvýši na 5,3% zo súčasných 5,0 % HDP a hrubý verejný dlh sa zvýši na 66,9% zo súčasných 61,9% HDP. Dôvodom nefungujúcej konsolidácie sú nové trvalé výdavky vlády, dočasnosť niektorých konsolidačných opatrení, rastúce úrokové výdavky, obranné výdavky a zhoršenie ekonomického rastu (RRZ).
Investície a konsolidácia
Očakávať sa dá uvoľnenie konsolidácie pred komunálnymi voľbami, ktoré sa majú konať na jeseň tohto roku a parlamentnými voľbami na jeseň 2027. To môže dočasne zvýšiť príjem a spotrebu domácností, ale nepomôže investíciám a skorému oživeniu hospodárstva, ktoré trpí vysokou mierou nepredvídateľnosti prostredia. Priemerné ročné hrubé fixné investície za minulých 20 rokov boli na Slovensku mierne nižšie, ako v bohatom Rakúsku a výrazne nižšie, ako v susednom Česku (24 % HDP verzus 25 %, resp. 27 % HDP). Vládne priemerné ročné hrubé fixné investície za rovnaké obdobie boli nižšie ako v Slovinsku, Poľsku či Česku (3,7 % HDP verzus 4,5 % HDP). To sú faktory, ktoré nesľubujú skoré oživenie investícií a kvality verejných služieb a statkov.
Na sociálnu situáciu obyvateľstva zaútočia konsolidačné opatrenia a stagnujúce hospodárstvo. Samotné konsolidačné opatrenia boli kritizované Konfederáciou odborových zväzov za zvyšovanie daňového zaťaženia práce a spotreby pracujúcich. Konsolidácia ráta aj s úsporami na mzdovom balíku vo verejnom sektore a na poistení v nezamestnanosti. Európska komisia prognózuje na rok 2026 pokles zamestnanosti o 0,5 % a mieru nezamestnanosti 5,6 %, kým NBS mieru nezamestnanosti 6,1% a 169 tisíc nezamestnaných osôb (a ďalší nárast v roku 2027). Reálne mzdy budú podľa EC negatívne, podľa NBS ich rast bude nulový.
Výsledkom vysokej neurčitosti je pokles odmien zamestnancov na HDP a rast cenovej hladiny. Podiel miezd a platov na HDP je na Slovensku dlhodobo nízky a v minulom roku predstavoval necelých 32 %, v porovnaní s priemerom Eurozóny 38 % a Slovinskom 44 %. Inflácia sa má v tomto roku znížiť, podľa EC na 4,1 % a podľa NBS na 3,4 %. Výrazne sa však nezmení výška výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje, ktorá v minulom roku dosiahla 23 % spotreby, kým priemer Eurozóny bol len 16 % a Česka a Poľska zhodne 19 %.
Nárast chudoby
Podľa všetkých prognóz bude pokračovať nárast počtu chudobných ľudí na Slovensku. Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa v roku 2024 zvýšila na 18% a 980 tisíc osôb a v tomto roku ich počet pravdepodobne presiahne milión.
Chýbajúcou verejnou infraštruktúrou, konsolidačnými opatreniami a rastúcim investičným rizikom trpí hlavne východ a juh Slovenska. Disparity v miere zamestnanosti na úrovni NUTS3 sú na Slovensku vysoké – oproti susednému Česku viac, než dvojnásobné, a dobiehajú rozlohou omnoho väčšie Poľsko. Stredná mzda v roku 2024 v Bratislavskom kraji dosiahla 1 230 eur, ale v Prešovskom kraji len 930 eur. Rozdiel v priemernej mzde bol ešte vyšší, 2 190 eur verzus 1 450 eur.
Vo výsledku bude rok 2026 veľmi náročný a zatiaľ nie sú k dispozícii dôvody pre optimizmus – verejné politiky situáciu skôr zhoršujú, než zlepšujú, takže výsledkom je skepsa, frustrácia a pokračujúca emigrácia mladých aj starších. Prejavuje sa akumulovaný vysoký investičný dlh, nízka kvalita verejnej správy a nedostatočná decentralizácia rozhodovania na regionálnej úrovni. Táto kombinácia neprospieva rastu počtu dobrých pracovných miest ani príjmov.
Anton Marcinčin
