B. Bendík: „Sulíkovo Kilečko 2 opäť valcuje aj bezpečnosť pracovného prostredia“

B. Bendík: „Sulíkovo Kilečko 2 opäť valcuje aj bezpečnosť pracovného prostredia“

Niektoré prijaté, resp. navrhnuté opatrenia súčasnej vlády, konkrétne ministra hospodárstva Richarda Sulíka, známe ako tzv. Sulíkovo kilečko, ktoré bolo predložené v máji tohto roka, a terajšie tzv. Sulíkovo kilečko 2, sú verejnosti prezentované ako návrhy, ktoré pomáhajú podnikateľskému prostrediu, znižovaniu administratívnej záťaže, predstavujú značné finančné úspory, zjednodušenie podnikania a podobné superlatívy – skrývajú však v sebe veľké nebezpečenstvá a nástrahy. Ide aj o riziká v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov pri práci (ďalej len „BOZP“), ktorá bola veľmi „umne“ schovaná do predloženého návrhu a ku ktorým KOZ SR zaujala jednoznačne odmietavé stanovisko. Išlo nielen o porušovanie mnohých dohovorov Európskej komisie, napr. Smernice EHS č. 89/391, ktorá nepripúšťa žiadne znižovanie dosiahnutých štandardov v starostlivosti o BOZP, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ale v konečnom dôsledku aj o porušovanie právnych predpisov platných na Slovensku. K májovému „kilečku“ odbory zaujali jednoznačne odmietavý postoj, ktorý bol prezentovaný verejne v médiách, protestnými akciami a všetkými dostupnými spôsobmi. Zámerom tohto príspevku nie je opakovať všetko, čo KOZ SR v tom období organizovala.

Cieľom je poukázať na to, že keď sa to predkladateľovi nepodarilo presadiť na prvý raz, je tu kilečko č. 2, ktoré ešte vo väčšom rozsahu navrhuje zmeny v starostlivosti o bezpečné pracovné podmienky zamestnancov. A, žiaľ, v žiadnom prípade nejde o znižovanie administratívnej záťaže, ani o úspory, ale o vytvorenie veľmi nejasného prostredia pre zamestnávateľov aj zamestnancov. Nesie v sebe veľké riziká a zásadným spôsobom znižuje dosiahnutú úroveň starostlivosti o BOZP. Odbory boli vždy proti zvyšovaniu administratívnej záťaže zamestnávateľov, ale sledujú kvalitnú ochranu zdravia zamestnancov a ich bezpečné pracovné podmienky. Odbory odmietali, aby sa BOZP stalo významnou komerčnou aktivitou, ktorou vykonávanie rôznych profesionálnych služieb je. O čo konkrétne ide?

Nie je priestor na všetky návrhy, ktoré tzv. kilečko 2 obsahuje. Radi by sme však upriamili vašu pozornosť aspoň na niektoré.

Zrušiť povinnosť vydať interný predpis, ako postupovať v rámci BOZP pri horúcich alebo studených dňoch

Súčasné klimatické zmeny, ktorých sme svedkami, priniesli enormnú záťaž pre zamestnancov či už pri záťaži teplom, alebo chladom. Z tohto dôvodu je ochrana pred týmito rizikami viac ako aktuálna. Áno, súhlasíme, že interný predpis sám o sebe nie je ochranou, je však dôležitým nástrojom pre jasné a konkrétne vymedzenie okruhu zamestnancov, ktorých sa ochrana dotýka a akým spôsobom sa vykonáva. Zároveň slúži aj ako prevencia pre zamestnávateľa pred prípadnou zodpovednosťou za vznik poškodenia zdravia zamestnanca. Kolaps z dôvodu prehriatia organizmu môže byť považovaný za pracovný úraz. Prevádzkový poriadok nie je len pre potreby kontrolných orgánov a na zvýšenie administratívnej záťaže zamestnávateľov. Je to základný dokument, ktorý, okrem iného, podľa platnej legislatívy určuje napr.:

  • posudok o riziku,
  • pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom, záťažou chladom a kontaktom pokožky s povrchom pevných materiálov, strojov, technických zariadení a kvapalinami,
  • preventívne a ochranné opatrenia pre pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom alebo záťažou chladom s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, individuálne fyzické schopnosti a zručnosti zamestnanca, so zameraním na špecifické opatrenie týkajúce sa nútenej výmeny vzduchu a klimatizácie na pracovisku,
  • zabezpečenie pitného režimu zamestnanca,

ako aj ďalšie opatrenia, ktoré eliminujú vplyv tohto rizikového faktora na zdravie zamestnanca.

Jeho odmietanie sa v konečnom dôsledku môže obrátiť proti samotnému zamestnávateľovi, čo je evidentné takmer pri všetkých ďalších predkladaných návrhoch.

Návrh predkladateľa Zrušiť vstupnú lekársku prehliadku pri nástupe do zamestnania snáď ani nie je možné považovať za návrh zodpovedného a súdneho človeka. Existuje široký legislatívny rámec pre zaraďovanie zamestnancov na pracoviská, ktoré zodpovedajú ich zdravotnej spôsobilosti. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti je široká oblasť, ktorá však môže byť vykonávaná jednoducho, zrozumiteľne a prospešne pre obidve strany. Je potrebné uviesť príklad: Na odlúčené pracovisko prijme zamestnávateľ zamestnanca, ktorý trpí epileptickými záchvatmi, ale zamestnávateľ o tom nevie; zamestnanec spadne hlavou na zem a zomrie (čo je, žiaľ, reálny a skutočný prípad). Zamestnávateľ o tom nevedel, zamestnanec to nepriznal, aby dostal miesto, a problém je na svete. K tomu nie je potrebný ďalší komentár.

Ďalej podobný super nápad: Zníženie frekvencie zamestnávateľa oboznamovať zamestnanca s predpismi BOZP z 2 na 4 roky

Vzdelávanie a oboznamovanie zamestnancov s predpismi na zaistenie BOZP je takisto veľmi konkrétne vymedzené v legislatíve. Podstatou je zase presné a jasné vymedzenie rozsahu a spôsobu oboznámenia  zamestnanca s predpismi na zaistenie BOZP a overenia jeho znalostí. Nie je určujúci interval 2 alebo 4 roky vo veľkom rozsahu pre všetkých zamestnancov a, samozrejme, s významnou komerčnou aktivitou pre profesionálne služby. Nie je potrebné dvojdňové školenie pre človeka, ktorý k svojej práci nepotrebuje poznať celý Zákonník práce a všetky zákony v celom rozsahu, ale to, aký pracovný nástroj používa, v akom prostredí pracuje, aké riziká mu hrozia a pod. V takom prípade môže byť interval ešte kratší ako dva roky. V prípade, že zamestnávateľ prevezme na seba zodpovednosť, že zamestnancov vzdelával len raz za 4 roky, tak k tomu nie je potrebný komentár. Keď dôjde k poškodeniu zdravia, prípadne pracovnému úrazu, tak zodpovednosť zamestnávateľa, že vykonal všetky potrebné kroky, aby škode zabránil, bude ťažšie preukázať.

Ďalší návrh:

Zrušenie povinnosti zamestnávateľa poskytovať rekondičné pobyty zamestnancom vystaveným faktoru hluk

Ako najčastejšie sa vyskytujúci škodlivý faktor pracovného prostredia je dlhodobo hluk. Nadmernému hluku je vystavený najväčší počet zamestnancov zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce – približne 70 %. Taktiež veľký počet chorôb z povolania je z dôvodu rizikového faktora hluk. Z tohto dôvodu už v minulosti boli opakované snahy zamestnávateľov „odstrániť” z legislatívy hluk ako rizikový faktor. KOZ SR preto podala sťažnosť aj na MOP a orgány EU a v roku 2013 zaviazali Slovenskú republiku dodržiavať dohovory MOP. Opakovane sa objavuje snaha neposkytovať rekondičné pobyty zamestnancom vystaveným tomuto rizikovému faktoru. Takisto ako v minulosti túto snahu odmietame.

Ďalšie návrhy, ktoré uvádzame pre informáciu:

  • Predĺžiť dobu platnosti preškolení a kontrol vykonávaných v oblasti BOZP z 2 na 5 rokov
  • Zúžiť rozsah dokumentácie, ktorá sa uchováva v rámci BOZP (školenia napr. iba najaktuálnejšie)
  • Ustanovenie jednej lekárskej prehliadky k viacerým osvedčeniam o spôsobilosti
  • Zavedenie možnosti pre jednoosobovú s. r. o. vykonávať aj osobu bezpečnostného technika
  • Prehodnotiť povinnosť tvorby koncepcie a programu realizácie politiky BOZP
  • Zrušenie povinnosti uvádzať zoznam školiteľov vo vzorovom projekte výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP
  • Znížiť frekvenciu lekárskych prehliadok, aktualizačnej odbornej prípravy a povinných školení pre držiteľov preukazov vysokozdvižných vozíkov, nízkozdvižných vozíkov, viazačov bremien, žeriavnikov
  • Zrušiť obmedzenie kumulovania funkcie bezpečnostného technika s inými odbornými činnosťami
  • Zrušiť povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika v rámci PZS v stanovených intervaloch
  • Zrušiť povinnosť predkladať prevádzkový poriadok RÚVZ aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov
  • Zavedieme povinnosti pre ÚVZ SR poskytovať informácie zamestnávateľovi o príčinách choroby z povolania

Považujeme za nekoncepčnú, chaotickú a nejasnú snahu o akési zjednodušenie podnikateľského prostredia, ktoré, tak ako bolo v úvode povedané, prináša veľké riziká pre samotných zamestnávateľov, pre ktorých predkladateľ návrh kontraproduktívne predložil.  V konečnom dôsledku v žiadnom prípade nejde o proklamované zjednodušenie, ale, naopak, dochádza k rozporu s ďalšími nadväzujúcimi predpismi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *