V poslednom období sa už aj na Slovensku otvárajú diskusie o možnosti zavedenia štvordňového pracovného týždňa. Túto myšlienku aktívne už niekoľko rokov presadzuje prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. Najnovšie túto možnosť pripúšťa aj minister práce Milan Krajniak, ktorý vidí výhody skráteného pracovného týždňa aj v možnosti šetrenia energií.

Na Slovensku dnes máme viaceré firmy, ktoré experimentujú so skráteným pracovným týždňom, avšak pri zachovaní celkového času práce. KOZ SR, naopak, presadzuje model reálneho skrátenia pracovného času, čiže aj redukciu odpracovaných hodín denne, pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia.

V zahraničí existuje viacero príkladov krajín, ktoré už zaviedli štvordňový pracovný týždeň. V tomto článku sa bližšie pozrieme na niekoľko z nich.

BELGICKO: V Belgicku bola vo februári zavedená možnosť výberu medzi štvordňovým a päťdňovým pracovným týždňom. Tento model síce prináša možnosť pracovať len 4 dni, ale bez redukcie odpracovaných hodín denne. Zamestnanci teda budú pracovať rovnako veľa ako doteraz, len skrátia svoj pracovný čas na menej dní. Pri zavádzaní nového modelu belgický premiér Alexander de Croo uviedol, „Cieľom je poskytnúť ľuďom a firmám väčšiu slobodu pri usporiadaní pracovného času“. Nový model pracovného týždňa nie je príťažlivý pre všetkých. Pre viacerých zamestnancov, pracujúcich na plný úväzok by to znamenalo, že budú pracovať veľmi veľa hodín počas 4 -och dní.

VEĽKÁ BRITÁNIA: Dňa 6.júna bol vo Veľkej Británii spustený pilotný program, najväčší svojho druhu, s cieľom študovať vplyv skráteného pracovného času na produktivitu podnikov a pohodu zamestnancov, ako aj vplyv na životné prostredie a rodovú rovnosť. V rámci kampane organizácie Day Week Global, ktorá presadzuje kratší pracovný týždeň, sa do programu zapojilo 70 britských spoločností s 3000 zamestnancami. Od zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať „model 100:80:100“ – 100 % mzdy počas 80 % času, výmenou za záväzok udržať si 100-percentnú produktivitu. V Škótsku skrátenie pracovného času o 20% pri rovnakej mzde podporuje aj vláda. Niektoré podniky, ktoré na tento model už nabehli, hodnotia výsledky ako pozitívne. Vo Walese sa uvažuje v blízkej dobe o zavedení skráteného pracovného času vo verejnom sektore.  Správa kampane 4 Day Week zistila, že prechod na štvordňový pracovný týždeň bez straty mzdy by mohol do roku 2025 znížiť uhlíkovú stopu Spojeného kráľovstva o 127 miliónov ton ročne, čo je zníženie o 21,3 percenta.

ISLAND: Premiantom a vzorom v oblasti skracovania pracovného času je jednoznačne Island, ktorý v rokoch 2015 až 2019 uskutočnil najväčší pilotný projekt na svete s 35 až 36-hodinovým pracovným časom bez zníženia mzdy. Pilotný projekt označili výskumníci za úspech a islandské odbory následne vyjednali skrátenie pracovného času takmer pre všetkých. V súčasnosti 90% zamestnancov na Islande pracuje v rámci skráteného štvordňového pracovného týždňa. Štvordňový pracovný týždeň – podľa výskumu – znížil stres zamestnancov, ako aj riziko syndrómu vyhorenia bez negatívneho  vplyvu na produktivitu práce alebo poskytovanie služieb. Vďaka novým zmenám, zavedeným po tlaku odborov, sú pracovníci šťastnejší a dosahujú väčšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. 

NEMECKO: Minulý rok IG Metall, najväčší nemecký odborový zväz v krajine, vyzval na skrátenie pracovných týždňov a tvrdil, že to pomôže udržať pracovné miesta a vyhnúť sa prepúšťaniu. Podľa prieskumu by 71 % ľudí, pracujúcich v Nemecku, chcelo mať možnosť pracovať iba štyri dni v týždni. Potencionálne zavedenie štvordňového pracovného týždňa podporujú viac ako 2 tretiny zamestnávateľov. Zatiaľ sa o prijatí takéhoto opatrenia v Nemecku len diskutuje. S kratším pracovným týždňom zatiaľ experimentujú najmä menšie start-upy.

ŠPANIELSKO: Diskusie o štvordňovom pracovnom týždni začínajú mať reálne obrysy aj v Španielsku, kde sa už čoskoro plánuje spustenie pilotného projektu, do ktorého bude zapojených 6000 zamestnancov z približne 200 malých a stredných firiem. „So štvordňovým pracovným týždňom (32 hodín) sa púšťame do skutočnej diskusie našej doby,“ napísal na Twitteri Iñigo Errejón z ľavicovej strany Más País, ktorá stojí za touto iniciatívou. Skúšobná fáza pilotného projektu bude trvať minimálne jeden rok, no zatiaľ nie je jasné, kedy bude spustená.

JAPONSKO: V Japonsku vláda v roku 2021 oznámila plán na dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich. V krajine, ktorá je známa nadmerným množstvom úmrtí z prepracovania, sa do prvých pokusov so skrátením pracovného času púšťajú väčšie súkromné spoločnosti. Výskumy potvrdili, že zamestnanci, ktorí pracujú nadčas, môžu často ochorieť v dôsledku nadmernej práce, v Japonsku nie sú nezvyčajné ani samovraždy z prepracovania. V roku 2019 začal technologický gigant Microsoft experimentovať s modelom trojdňových víkendov raz za mesiac. Týmto krokom sa mu podarilo zvýšiť produktivitu o 40 %, čo viedlo aj k efektívnejšej práci.

Diskusie a prípravy na zavedenie skráteného pracovného času prebiehajú aj v ďalších krajinách. Ide napríklad o Švédsko, Kanadu, Austráliu, Nový Zéland či dokonca USA. Na Slovensku, podľa prezidentky KOZ SR Moniky Uhlerovej, zatiaľ stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší. Slovenský ekonomický model, ktorý je podľa nej postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považuje za prežitok, ktorý je potrebný prekonať. Možností, od koho si môže Slovensko vziať príklad, je viac než dosť.

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.