Súčasné horúčavy v celej Európe opäť otvárajú diskusiu o potrebe prijatia jednotnej európskej legislatívy pre oblasť ochrany zamestnancov pred extrémnym teplom. V čase narastajúcej klimatickej krízy Európska odborová konfederácia (EOK) vyzýva Európsku komisiu, aby zaplnila medzery v ochrane zamestnancov smernicou o maximálnych teplotných limitoch v práci.

Zástupca generálneho tajomníka EOK Claes-Mikael Ståhl v tejto súvislosti zdôraznil, že zamestnanci sú každodenne v prvej línii vystavení následkom klimatickej krízy a potrebujú silnejšiu ochranu pred nebezpečným nárastom extrémnych teplôt. Počasie podľa neho nerešpektuje štátne hranice a preto potrebujeme celoeurópsku legislatívu v tejto oblasti. „Politici nemôžu naďalej ignorovať nebezpečenstvo pre našich najzraniteľnejších pracovníkov z pohodlia svojich klimatizovaných kancelárií,“ dodáva Ståhl.

Podľa štatistík európskych odborov je až 23% pracovníkov v EÚ vystavených vysokým teplotám, a to predovšetkým v poľnohospodárstve, v priemysle a v stavebníctve. Podľa prieskumu EOK má len niekoľko európskych krajín prijatú legislatívu v oblasti zabezpečenia ochrany pracovníkov počas extrémnych horúčav.

EOK ďalej zdôrazňuje potrebu zvýšenia informovanosti zamestnancov pred nástrahami súčasných horúčav. Následkom tepla vznikajú na pracovisku viaceré pracovné úrazy, neraz až s fatálnym koncom. Takýmto tragédiám sa pritom dá účinne zabrániť prijatím opatrení na pracovisku. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa ľuďom zvyčajne najlepšie pracuje pri teplote medzi 16°C až 24 °C. Výskumy ukazujú, že keď teploty prekročia 30 °C, riziko nehody na pracovisku sa zvýši o 5 až 7 %, a keď teploty prekročia 38 °C, pravdepodobnosť nehody je vyššia dokonca až o 10 až 15 %! Vysoké teploty na pracovisku spôsobujú závraty, bolesti hlavy či svalové kŕče, ktoré môžu viesť až k zvracaniu, strate vedomia a nakoniec k úmrtiu.

Na Slovensku upravuje oblasť ochrany pred extrémnym teplom a zároveň aj chladom Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný (v prípade, ak vonkajšia teplota v tieni presahuje 30 °C) zabezpečiť príslušné opatrenia, ktoré vylúčia alebo aspoň znížia nepriaznivé účinky horúčavy na zdravie zamestnancov, na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Zamestnávateľ je rovnako povinný zabezpečiť pitný režim na svoje náklady, upraviť zamestnancom prestávky v práci, aby sa mohli napríklad ochladiť alebo umyť. Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa patrí nainštalovanie zábran pred prenikaním slnečných lúčov cez okná, k čomu obyčajne slúžia rôzne žalúzie alebo rolety. Ak nie je v práci klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu prirodzeným vetraním, prípadne podporiť vetranie aj technickými prostriedkami (napr. ventilátormi). Podrobnosti je možné dohľadať aj vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Za zabezpečenie dostatočného komfortu na pracovisku vie zabojovať aj miestna odborová organizácia.

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.