Spravodlivá mzda je kľúčom k obnove Európy

Spravodlivá mzda je kľúčom k obnove Európy

Zabezpečenie vysokého mzdového stropu v EÚ nie je len správnym krokom k pomoci slabo plateným zamestnancom, ale aj kľúčovou súčasťou obnovy po pandémii.

Postaviť sa mocným nikdy nie je jednoduché, no ak chce predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová splniť svoj sľub zabezpečiť spravodlivú minimálnu mzdu pre všetkých v Európskej únii, musí to urobiť. Proti vykorisťovaniu sa nedá bojovať odporúčaniami alebo príkladmi dobrej praxe – EÚ potrebuje smernicu. V prvom rade by smernica mala posilniť právo na kolektívne vyjednávanie medzi odbormi a zamestnávateľmi, keďže zo skúsenosti vieme, že práve to je najlepší spôsob, ako zabezpečiť spravodlivú mzdu.

Európska odborová konfederácia (EOK) podporuje silnú iniciatívu na úrovni EÚ s cieľom zastaviť vykorisťovanie a zabezpečiť, aby všetci zamestnanci zarábali dosť na to, aby mohli žiť dôstojný život a vyhnúť sa chudobe. Uskutočnili sme rozsiahle konzultácie s našimi partnermi po celej Európe, ktorí zastupujú 45 miliónov zamestnancov, o návrhoch predložených Komisiou po prísľube predsedníčky von der Leyenovej, v ktorom sľubuje minimálnu mzdu, ktorá zabezpečí dôstojnú životnú úroveň. Jedna vec je istá: nová legislatíva nesmie ohroziť už existujúce vnútroštátne systémy kolektívneho vyjednávania, ktoré prinášajú dobré výsledky.

Urobiť správnu vec

To však neznamená, že kroky na úrovni EÚ sú nemožné alebo zbytočné. Príliš veľa zamestnancov v Európe nemá právo na kolektívne vyjednávanie. To znamená, že EÚ musí zaujať dvojaký prístup: zastaviť hospodársku súťaž založenú na vykorisťovateľských nízkych mzdách a vybudovať cestu ku kolektívnemu vyjednávaniu.

Členské štáty musia mať povinnosť zastaviť vykorisťovateľské nízke mzdy. Smernica musí zastaviť „sociálny dumping“, pri ktorom členské štáty medzi sebou súperia nízkymi mzdami a stavajú zamestnancov proti sebe v katastrofálnej súťaži až na samé dno. EÚ na základe zmlúv nemá právo stanoviť minimálnu mzdu na celoeurópskej úrovni, keďže nastavovanie miezd je vnútroštátnou kompetenciou, no môže určiť členským štátom povinnosť zabezpečiť dôstojnú mzdu po konzultácii so sociálnymi partnermi (odbormi a zamestnávateľmi).

Zároveň je potrebné zabezpečiť postupný nárast nízkych miezd, aby boli splnené najvyššie štandardy v celej Európe. Členské štáty so slabými systémami kolektívneho vyjednávania by mali vypracovať národné akčné plány na zvýšenie počtu pracovníkov pokrytých kolektívnymi dohodami. Ak majú byť tieto plány účinné, musia zahŕňať pozitívne opatrenia: práva odborov a financovanie na podporu sociálneho dialógu.

Pravidlá obstarávania

Napríklad pravidlá pre verejné obstarávanie by mali zohľadniť právo na združovanie v odboroch a kolektívne vyjednávanie a tieto práva zahrnúť medzi podmienky pre spoločnosti, ktoré sa uchádzajú o verejné zákazky. Verejné subjekty v EÚ utrácajú okolo 2 biliónov eur (14 % HDP) ročne za nákup tovaru a služieb. Tieto finančné prostriedky by sa dali investovať do zabezpečenia spravodlivej mzdy a zlepšenia pracovných podmienok namiesto toho, aby sa nimi podporovala súťaž v podliezaní miezd s cieľom ponúknuť čo najnižšiu cenu. Spoločnosti, ktoré odmietajú vyjednávať alebo plniť kolektívne dohody, by mali mať zákaz získať štátne zákazky, granty a ďalšiu finančnú podporu vrátane financovania obnovy na základe programu Next Generation EU.

Účinné kolektívne vyjednávanie podľa severského príkladu znamená, že odbory musia mať právo získať prístup na pracovisko, fyzicky aj digitálne, a združovať pracovníkov bez toho, aby im hrozil postih. Zamestnávatelia by mali mať zákonnú povinnosť uznať odbory a vyjednávať s nimi.

Smernica by mala obsahovať doložku o sociálnom pokroku, aby sa zabezpečili požiadavky odborov a ochrana kolektívneho vyjednávania, ako aj nezávislosť sociálnych partnerov od škodlivých súdnych rozhodnutí.

Riziko chudoby

V 17 z 21 členských štátov (plus Spojené kráľovstvo), ktoré momentálne uplatňujú minimálnu mzdu, je jej výška taká nízka, že zamestnancom hrozí riziko chudoby. Táto škandalózna situácia sa musí zmeniť. Minimálna mzda by sa nemala znižovať o rôzne zrážky či náklady, napríklad za uniformy či škody, a nesmie zahŕňať príplatky a prepitné. Mladí ľudia by nemali byť vykorisťovaní na neplatených stážach a v podobe rôznych foriem slabo platenej či neplatenej „pracovnej skúsenosti“.

Členské štáty, ktoré aktuálne stanovujú mzdy výlučne prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, by nikdy nemali mať povinnosť zaviesť systém zákonného stanovovania a tí, ktorí veria, že EOK by podporila takýto návrh, sa mýlia. Mzda stanovená zákonom nie je alternatívou ku kolektívnemu vyjednávaniu. Toto opatrenie by malo slúžiť na zavedenie severskej úrovne kolektívneho vyjednávania a miezd aj vo zvyšku EÚ, a nie na zavedenie minimálnej mzdy stanovenej zákonom v severských krajinách.

Naopak, smernica by mala uložiť členským štátom povinnosť investovať do budovania kolektívneho vyjednávania ako kľúčového prvku na dosiahnutie požiadavky uvedenej v zmluvách EÚ, ktorou je posilnenie rovnosti a konvergencie smerom nahor pre sociálne trhové hospodárstvo. Nesmie však brzdiť rast miezd v jednotlivých krajinách a brániť sociálnym partnerom pokračovať v snahách o zvýšenie miezd, vrátane minimálnej mzdy, na vnútroštátnej úrovni.

Kolektívne vyjednávanie

Pokrytie kolektívneho vyjednávania (pozri graf) zohráva kľúčovú úlohu vo výške miezd a predchádzaní vykorisťovateľským nízkym platom. V deviatich z jedenástich krajín s najnižším pomerom zamestnancov, ktorí poberajú nízku mzdu (menej ako dve tretiny národného mediánu), viac ako 70 % zamestnancov poberá mzdu vyjednanú odbormi. Na druhej strane až 76 miliónov pracovníkov (39 %) v celej EÚ nespadá pod kolektívne dohody.

Komisia uznáva, že „krajiny s vyšším pokrytím kolektívneho vyjednávania zvyčajne majú nižší pomer zamestnancov s nízkou mzdou“. No namiesto posilnenia vyjednávania mali stanoviská EÚ, napríklad v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, tendenciu decentralizovať a oslabovať systémy vyjednávania.

Pokrytie kolektívneho vyjednávania (percento pracovnej sily) v rokoch 2016 – 2018, porovnanie s rokom 2000 

Zdroj: ICTWSS databáza, verzia 6.1

Opatrenia novej smernice musia zabezpečiť, aby všetci pracovníci boli pokrytí kolektívnym vyjednávaním – nielen v tradičných výrobných sektoroch, ale aj v službách, rovnako živnostníci, ľudia na voľnej nohe, ľudia pracujúci cez platformy, pracovníci pracujúci v domácnosti a ľudia pracujúci z domu. Týmto skupinám sa nesmie brániť v kolektívnom združovaní zle nastavenými „konkurenčnými“ pravidlami.

Okrem toho viac a viac ľudí pracuje z domu v dôsledku pandémie koronavírusu, preto nemôžeme dopustiť, aby vzdialenosť podkopala organizáciu a solidaritu odborov.

Osudová chyba                                                                                               

V začiatkoch finančnej krízy v roku 2008 sa európske vlády dopustili osudovej chyby, keď napadli systémy vyjednávania v mene úsporných opatrení. EÚ sa musí pri obnove po pandémii poučiť z chýb z minulosti. Tentokrát musia byť spravodlivé mzdy kľúčovým prvkom stratégie obnovy Európy.

Podpora EOK nie je automatická, a preto vyhodnotíme všetky návrhy okamžite po ich uverejnení z pohľadu šiestich požiadaviek, ktoré sú stanovené v našej odpovedi pre Komisiu:

  • zapojenie sociálnych partnerov;
  • prah dôstojnosti, ktorý by minimálna mzda stanovená zákonom nikdy nemala podliezť;
  • zrušenie výnimiek a zrážok z minimálnej mzdy stanovenej zákonom;
  • záruka práva na kolektívne vyjednávanie, s národnými akčnými plánmi na zvýšenie počtu zamestnancov pokrytých kolektívnymi dohodami;
  • doložka o sociálnom pokroku s cieľom predísť nesprávnemu výkladu zo strany súdov  a
  • nulové ohrozenie fungujúcich systémov kolektívneho vyjednávania – predovšetkým by žiaden členský štát nemal mať priamu či nepriamu povinnosť zaviesť minimálnu mzdu stanovenú zákonom.

Hlavná vyjednávačka EOK: Esther Lynchová bola zvolená za zástupkyňu generálneho tajomníka EOK na viedenskom kongrese v roku 2019. Má bohaté skúsenosti s odborovým hnutím v Írsku aj na európskej a medzinárodnej úrovni. Pred vstupom do EOK pôsobila ako odborníčka pre legislatívu a sociálne veci Írskeho kongresu odborových zväzov (ICTU).

Zdroj: Európska odborových konfederácia (EOK) hovorí v mene európskych pracovníkov jednotným hlasom, aby mala silnejšie slovo pri rozhodovaní EÚ. Cieľom EOK je zabezpečiť, aby EÚ nebola iba jednotným trhom s tovarom a službami, ale aby bola tiež sociálnou Európou, kde je rovnako dôležitou prioritou zlepšenie životných podmienok pracovníkov a ich rodín.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *