V utorok 17. júna 2025 sa v Bratislave konalo podujatie, na ktorom predstavili štúdiu Rast cien kvôli rekordným ziskom? Poučenia zo šokovej inflácie v Európe na prípade Slovenska. Štúdia odhaľuje, že za rastom cien na Slovensku nestojí rast miezd, ale „greedflation“ – firemná chamtivosť.
V slovenskej verejnej debate sa často opakuje naratív, že infláciu poháňa rast miezd. Tento argument zamestnávateľov slúži ako výhovorka na brzdenie kolektívneho vyjednávania a odopieranie spravodlivého podielu pracujúcim. Najnovšia štúdia vypracovaná ekonómom Antonom Marcinčinom v spolupráci s FEPS, Friedrich Ebert Stiftung a OZ Proforum však tieto tvrdenia jasne vyvracia.
Štúdiu čítajte tu: RAST CIEN KVÔLI REKORDNÝM ZISKOM? POUČENIA ZO ŠOKOVEJ INFLÁCIE V EÚ NA PRÍPADE SLOVENSKA
Podobné výskumy v tejto oblasti boli zrealizované na globálnej alebo európskej úrovni už minulosti a či už to bol Medzinárodný menový fond v roku 2023, alebo FEPS v roku 2025, vždy došli k jednoznačnému záveru, že za drvivou väčšinou inflácie stáli zisky. Na Slovensku sa doteraz takýto výskum nerealizoval a preto štúdia Antona Marcinčina pootvára dvere k zisteniam, či procesy inflácie boli rovnako ako v zahraničí poháňané ziskovosťou, alebo rastúcimi mzdami.
Autor na základe dát pochádzajúcich z databáz Národnej banky Slovenska, Eurostatu aj EÚ komisie analyzuje vývoj ziskov, cien a miezd počas inflačného šoku v rokoch 2021 – 2023. Výsledok? Zisky podnikov rástli oveľa rýchlejšie než mzdy – a práve tieto zisky zohrali kľúčovú úlohu pri špirálovom raste cien, najmä v sektoroch ako energetika a potravinárstvo.
Tento fenomén má v medzinárodnej literatúre aj meno: greedflation, teda inflácia spôsobená „nenásytnosťou“ a „chamtivosťou“ – nie nevyhnutnými nákladmi. Ide o situáciu, keď firmy využívajú krízové prostredie ako zámienku na neprimerané zvyšovanie cien, čím si navyšujú zisky na úkor spotrebiteľov a zamestnancov.
Z pohľadu odborov je táto analýza kľúčová. Po prvé, ukazuje, že pracujúci nie sú príčinou krízy – naopak, sú jej obeťou. Ich mzdy reálne klesali, zatiaľ čo zisky firiem rástli. Po druhé, potvrdzuje, že tlak na vyššie mzdy nie je inflačný problém, ale legitímny nástroj na nápravu ekonomickej nerovnováhy.
Slovensko pritom nie je výnimkou – štúdia Antona Marcinčina, dopĺňa, potvrdzuje a rozširuje zistenia výskumníkov, ktorí sa pozreli na celoeurópsky kontext. Zisková inflácia – Greedflácia – sa týka aj našich firiem, pričom nedostatok regulácie, oslabovanie odborov a erózia kolektívneho vyjednávania, umožnili presun nákladov za krízy na bežných ľudí.
Záver je jasný: namiesto úsporných opatrení či obviňovania pracujúcich je čas klásť dôraz na spravodlivé rozdelenie ziskov, posilnenie kolektívneho vyjednávania a transparentnosť v cenotvorbe.
Hlavné zistenia štúdie:
- Zisky, nie mzdy, boli hlavným motorom inflácie v rokoch 2021–2023.
Podniky, najmä v sektoroch energetiky a potravín, zvyšovali ceny nad rámec nárastu nákladov – čím prispeli k tzv. ziskovej inflácii (greedflation). - Podiel ziskov na raste cien prevýšil podiel miezd.
V eurozóne v priemere až 45 % inflačného rastu vychádzalo zo ziskov, zatiaľ čo mzdy tvorili len približne 25 %. - Slovensko patrilo medzi krajiny, kde zisková inflácia bola obzvlášť výrazná.
Zisky podnikov rástli najrýchlejšie od zavedenia eura, zatiaľ čo reálne mzdy klesali. Zisky niektorých dodávateľov energií sa prehupli cez 1000%, zisky veľkých producentov potravín sa v roku 2022 zvýšili o takmer 60%. Podiel ziskov firiem na inflácii HDP v rokoch 2021-2023 na Slovensku dosiahol v priemere 67%, pričom v roku 2021 to bolo až 93%. Tieto zistenia sú alarmujúce. V danom období stúpol počet ľudí ohrozených chudobou takmer o 100 000. - Mzdy infláciu nespôsobili – rástli pomalšie než ceny.
Reálne mzdy sa znižovali, čím sa zhoršovala kúpna sila obyvateľstva. Tvrdenie, že mzdy „roztočili inflačnú špirálu“, je fakticky nesprávne. - Európska centrálna banka zvolila neefektívne nástroje.
Zvýšenie úrokových sadzieb tlmilo dopyt, no nemierili na príčinu rastu cien – teda ziskové marže v kľúčových sektoroch. - Národná banka Slovenska predpokladala pokles ziskov, ktorý však nenastal.
Očakávalo sa, že rast cien zníži ziskové marže, no opak bol pravdou – podniky si udržali vysoké ziskovosti aj v čase recesie. - Nedostatočná regulácia umožnila podnikom prenášať náklady na spotrebiteľov.
Štát nezaviedol cenové stropy ani nadziskové zdanenie, čím podporil neprimerané cenové praktiky. - Greedflation – inflácia z chamtivosti – je realitou aj na Slovensku.
Podniky využili krízové prostredie ako zámienku pre zvyšovanie cien, pričom nečelili primeranej kontrole zo strany štátu. - Dôsledkom bola vyššia inflácia a prehlbovanie sociálnych nerovností.
Najviac utrpeli nízkopríjmové domácnosti a zamestnanci, ktorým klesla reálna životná úroveň.
Publikáciu Rast cien kvôli rekordným ziskom? Poučenia zo šokovej inflácie v Európe na prípade Slovenska nájdete tu: https://www.proforum.sk/?p=227
Štúdiu o inflácii v EÚ čítajte tu: THE PROFIT-PRICE SPIRAL IN FOOD AND ENERGY: ANALYSIS AND TOOLBOX TO FIGHT INFLATION
Foto: Marián Repa a archív OZ Proforum