V roku 2025 sme sa v rámci EÚ vo väčšine ukazovateľov ako ekonomika, vzdelanie, spotreba domácností umiestnili v poslednej tretine rebríčka Indexu prosperity. Každoročne ho pripravujú analytici Slovenskej sporiteľne a tento rok sa Slovensko umiestnilo na 24. mieste z európskej dvadsaťsedmičky.
Hoci na tom Slováci platovo nie sú najhoršie, úspory zaostávajú za priemerom EÚ.
„V roku 2024 dosiahla hrubá miera úspor v EÚ-27 úroveň 14,5 %, zatiaľ čo na Slovensku len 5,9 %. Nižšia miera úspor znamená menej možností na vytvorenie rezerv na nečakané výdavky, a to pri zvyšujúcich sa nákladoch na bývanie, neistote na trhu práce či pretrvávajúcich geopolitických hrozbách,“ uviedli analytici SLSP v Indexe prosperity.
Mzdy pomaly rastú, ale viac si nemôžeme dovoliť
Štatistický úrad informoval, že mzdy v apríli medziročne opäť vzrástli vo všetkých 10 mesačne sledovaných odvetviach. Vplyvom inflácie reálny rast platov pocítili zamestnanci len v 8 z nich.
Najdynamickejší reálny rast o 6,3 % bol v sektore ubytovanie a takmer o 6 % sa reálne zvýšili mzdy aj v reštauráciách a pohostinstvách. Mierny pokles reálnych miezd o 0,2 % evidovali len vybrané trhové služby. Na úrovni spred roka zostali reálne mzdy vo veľkoobchode.
Hodinové náklady práce na Slovensku v minulom roku prvýkrát prekonali úroveň v Česku. U nás je to 18,50 eur na hodinu, u našich susedov 18,20 eur.
„Konkurencia v oblasti nákladov na pracovnú silu prichádza aj zo západnej Európy. Krajiny ako Španielsko (25,5 €/hod) a Portugalsko (18,2 €/hod) síce dosahujú vyššie alebo porovnateľné náklady, no ich mzdová dynamika je pomalšia. Zároveň čelia vyššej nezamestnanosti, čo znižuje tlak na rast miezd v budúcnosti,“ konštatujú analytici Slovenskej sporiteľne.
Populácia starne, kto bude pracovať?
Nezamestnanosť sa aktuálne drží na rekordných minimách, nášmu pracovnému trhu do veľkej mieri pomáhajú zahraniční zamestnanci. Slovensko však nie je v porovnaní s okolitými štátmi V4 lídrom v lákaní kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín. V tomto smere sa najviac darí Poľsku.
„V roku 2023 Slovensko udelilo len 24 takzvaných modrých kariet. Pre porovnanie, Maďarsko 17, Česko ich vydalo 505 a Poľsko až 7 400. Práve Poľsko starne najvýraznejšie v regióne V4,“ uvádza sa v Indexe prosperity 2025.
Aj Slovensko čelí demografickej zmene. Starnutie obyvateľstva je už dnes výrazným problémom, ktorý sa o pár rokov môže prehĺbiť do vážnej personálnej a sociálnej krízy.
Zamestnanosť na Slovensku v súhrne od januára do apríla 2025 medziročne poklesla v 7 z 10 odvetví. Vývoj počtu zamestnaných osôb sa pohyboval od poklesu o 2,6 % vo veľkoobchode až po rast o 2,6 % v ubytovaní.
Najväčší dopyt je po strojároch
Podľa analýzy pracovného portálu profesia sú aktuálne najviac žiadaní absolventi a absolventky strojárskych odborov a stavebníctva. Po dlhšom čase v rebríčku klesli informatici.
„Menšia aktivita v otváraní životopisov absolventov a absolventiek informatiky môže súvisieť so zvýšeným záujmom zo strany uchádzačov na trhu práce. Zatiaľ čo v rokoch 2021 a 2022 reagovalo na jednu ponuku z IT sektora na Profesia.sk v priemere len 5 ľudí, vlani až 15,“ upresnila PR manažérka Alma Career Ľubica Melcerová.
Najatraktívnejších absolventov má Materiálovotechnologická fakulta STU v Bratislave, nasleduje Fakulta elektrotechniky a informatiky STU. Na treťom mieste sú absolventi Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity, no najvýraznejší posun o 33 miest eviduje Fakulta architektúry a dizajnu STU.
Najmenší záujem zo strany zamestnávateľov bol o absolventov športového zamerania.
Zdroj: Index prosperity, AlmaCareer, ŠÚ SR
Ilustračná fotografia: Pexels