Uplynulý rok nám priniesol toľko zmien do našich životov, že neraz zabúdame na veci, ktoré sme pred vypuknutím pandémie vnímali ako samozrejmosť. Medzi mnohými zmenami v každodennej rutine azda najviac vyčnieva tá, že naše deti nemôžu chodiť do školy tak, ako sme boli zvyknutí.
Rodičia denne zisťujú, aký náročný môže byť vyučovací proces. Mnoho z nich dostalo príležitosť byť v koži učiteľa svojich detí. V týchto chvíľach si možno viac ako kedykoľvek predtým uvedomujeme, za čo všetko sme učiteľom vďační. V deň výročia narodenia jedného z najväčších učiteľov všetkých čias, Jána Amosa Komenského, majú učitelia svoj deň. Už druhýkrát bude tento deň iný, ako bol doteraz. Situácia, spojená s pandémiou, nepripravila učiteľov len o možnosť riadne viesť vyučovací proces. Učitelia sú pre svojich žiakov nielen sprostredkovateľmi učiva z učebných osnov. Najmä na školách, ktoré vzdelávajú žiakov s rôznym postihnutím (ako napr. Downov syndróm alebo autizmus), ale aj deti zo sociálne slabších rodín. Niektorí z nich sú zároveň ubytovaní na internátoch, ďaleko od svojich rodín a pre tých – no nielen pre nich – sú vychovávatelia a pedagógovia doslova náhradnou rodinou.
V takejto škole pracuje aj Mgr. Peter Benček. Je špeciálnym pedagógom v Spojenej škole internátnej v Leviciach. Žiakov týchto škôl zasiahlo dištančné vzdelávanie – vďaka výnimkám – menej ako iné deti. Bolo však obdobie, keď aj oni museli ostať doma. Ako nám Peter Benček priblížil, veľmi často jeho i jeho kolegyne v čase lockdownu deti kontaktovali, aby sa s nimi pozhovárali, opýtali sa, ako sa majú. Žiaci na špeciálnych školách oveľa častejšie a vypuklejšie prejavujú svoje emócie, sú viac naviazaní na svojich pedagógov a chýba im kontakt s nimi.
„Škola nie je len o vzdelávaní, ale aj o výchove a emocionálnom prežívaní, napríklad aj v záujmových krúžkoch a inej mimoškolskej činnosti žiakov a pedagógov“, hovorí P. Benček. Pandémia ich nepripravila len o vyučovanie, ale aj o medziľudské a sociálne kontakty, rôzne kurzy, krúžky a zážitkové učenie.
Jedným z takýchto podujatí je Učiteľská kvapka krvi, prebiehajúca vždy 28. marca na Deň učiteľov. Ide o jedinečný projekt, ktorý odštartoval v roku 2005 v spolupráci s územným spolkom Červeného kríža v Leviciach a Národnou transfúznou službou. Priamo v školskej telocvični pracovníci nitrianskej Národnej transfúznej služby každoročne vykonávali odber krvi od darcov z radov učiteľov, stredoškolákov, rodičov a ďalších dobrovoľníkov so vzťahom ku škole a k dobrovoľníctvu. Každý rok prišlo v priemere viac ako 75 darcov krvi. „Po 15. rokoch by sme mali už tisíceho darcu, žiaľ, kvôli pandémii sme ho nemohli spoznať“, popisuje situáciu 105-násobný darca krvi, učiteľ a hlavný organizátor tohto projektu, Peter Benček.
Škola vzdeláva aj žiakov s mnohými vážnymi zdravotnými problémami. Taktiež sa na ňu -v súvislosti s učiteľskou kvapkou – obracali rodičia detí pred rôznymi operáciami. Organizátori úzko spolupracovali s týmito rodičmi. Darcovstvo často organizovali spôsobom darovania krvi „na meno“, aby darovanie krvi upriamili priamo na konkrétneho pacienta. Tento rok znova nebude možné ponúknuť takúto pomoc deťom, ktoré sú na ňu odkázané.
Učiteľskú kvapku krvi využívali aj v zážitkovom učení, kedy žiakom počas vyučovania mohli naživo ukázať, ako darcovstvo krvi prebieha a aké je dôležité. Sprievodné prednášky o záchrane života, zodpovedného správania sa k vlastnému telu a zdraviu obohacovali vnímanie detí aj v tejto oblasti.
Takéto a podobné situácie prinášajú opatrenia v súvislosti s nákazou koronavírusom. Školy, zatvorené pre pandémiu, majú znemožnenú nielen výučbu, ale aj sociálne kontakty s deťmi a ich rodičmi. Títo ľudia spolu tvoria komunitu. Pandémia im nevzala len možnosť naberania nových vedomostí. Pripravuje ich o priateľstvá, spolupatričnosť a možnosť byť súčasťou spoločenstva ,pripraveného im pomôcť v ich každodenných problémoch, s ktorými sa stretávali a stretávajú nielen v čase pandémie, ale aj pre jej vypuknutím.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!