Blížia sa letné mesiace, s ktorými je spojené i sezónne zamestnávanie pre mnoho firiem na Slovensku, ako aj možnosti privyrobenia si v lete. Sezónni pracovníci sú dôležitou súčasťou európskeho trhu práce a sú na nich odkázané viaceré odvetvia. Pracujú predovšetkým v poľnohospodárstve pri zbere ovocia a zeleniny alebo pri pestovaní kvetov, v cestovnom ruchu ako zamestnanci rekreačných strediskách a pod.
Legislatívne predpisy
- Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov
- Vyhláška MPSVR SR č.190/2017, ktorou sa ustanovuje zoznam odvetví sezónnych zamestnaní
- Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v znení vyhlášky č.227/2019 Z .z.
- Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o cezhraničných a sezónnych pracovníkoch (2020/2664(RSP)
Pojem „sezónne práce“ a „sezónne zamestnávanie“ je zaužívané označenie pre práce a zamestnania, ktoré sa vykonávajú vo vyhradenom časovom a kalendárnom úseku v presne špecifikovaných odvetviach hospodárstva. V Zákonníku práce nie je presne definovaný tzv. „inštitút sezónneho zamestnávania alebo sezónnych prác“.
Zamestnávatelia môžu zamestnávať fyzické osoby na sezónne práce výlučne v pracovnoprávnom vzťahu v súlade so zákonom Zákonníkom práce, a to v :
- pracovným pomerom na dobu určitú,
- pracovným pomerom na kratší pracovný čas,
- dohodou o brigádnickej práci,
- dohodou o vykonaní práce,
- dohodou o pracovnej činnosti,
- prenájmom zamestnanca.
Odvetvia sezónnych zamestnaní sú tieto sekcie podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností ( SK NACE):
a) sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov,
b) sekcia C – Priemyselná výroba,
c) sekcia F – Stavebníctvo,
d) sekcia I – Ubytovacie a stravovacie služby.
Sezónne práce sa vyznačujú závislosťou od ročných období, pravidelným každoročným opakovaním a dĺžkou, nepresahujúcou osem mesiacov v kalendárnom roku, pričom ich využitie narastá v letnom období, kedy je potreba dodatočnej pracovnej sily v oblastiach poľnohospodárstva, lesníctva, potravinárstva, stavebných prác a turizmu najviac vyhrotená.
Sezónne zamestnávanie je tým najideálnejším riešením pre operatívne reagovanie na potreby trhu, ktoré okamžite vyrieši dopyt po zamestnancoch pri nárazových či krátkodobých prácach. Práve vďaka nemu zamestnávatelia lepšie regulujú počet pracovníkov, či už v závislosti od dopytu po ich produktoch či alebo ročnom období a zároveň ním napomáhajú aj samotnému trhu práce. Poskytuje totiž príležitosť pre vytvorenie nových pracovných príležitostí aj tam, kde často absentuje dostatok financií na pokrytie ceny práce za zamestnanie pracovníka na plný pracovný úväzok.
Jednou z najväčších výhod sezónnych prác je, že sú vhodné takmer pre každého. Závisí to od konkrétnej pracovnej pozície, náročnosti, rizikových faktorov a podobne, no najčastejšie ide o ručný zber plodín zeleninárov a ovocinárov, ktorý je vhodný tak pre mladistvých od 15 rokov, ako aj pre dôchodcov.
Sezónne práce nepredstavujú ani pracovno-právny problém, ak je uchádzač stále zamestnaný, no dočasne je vyradený z pracovného procesu, napríklad pre prekážky v práci, alebo má skrátený úväzok. Pracovné právo totiž umožňuje súbeh dvoch zamestnaní. Do sezónnych prác sa môže dokonca zapojiť aj uchádzač, ktorý je evidovaný na úrade práce. Splniť musí len dve jednoduché podmienky – jeho príjem nesmie mesačne presiahnuť 210,20 € a u jedného zamestnávateľa nesmie odpracovať viac ako 40 kalendárnych dní do roka.
Odlišuje sa aj sezónne zamestnávanie domácich pracovníkov a cudzincov.
Kým pri sezónnom zamestnávaní cudzincov z krajín EÚ to ide bez zvýšenej administratívnej záťaže, pri zamestnancoch z tretích krajín je to možné len na základe platného povolenia na zamestnanie, ktoré udelia úrady najviac na 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Hoci sú v krajine svojho zamestnania len krátku dobu, potrebujú byť dostatočne informovaní o právach a o predpisoch, ktoré im zaručujú ochranu a bezpečnosť.
Sezónne práce a zabezpečenie BOZP
Pre sezónne práce platia v oblasti BOZP rovnaké pravidlá ako pre ostatných zamestnancov. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajú z pracovnoprávnej legislatívy a vyhlášok Ministerstva zdravotníctva a odporúčaní Úradov verejného zdravotníctva.
Zamestnávatelia musia dodržiavať zákon o BOZP a oboznámiť s bezpečnostnými pravidlami aj sezónnych zamestnancov. Pri zaraďovaní zamestnancov na prácu musí zamestnávateľ prihliadať na ich zdravotný stav, schopnosti, vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť. Najtypickejšími sezónnymi prácami sú manuálne práce. Práve tu sa musí zabezpečiť, aby sa správne posúdili individuálne schopnosti zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami. S niektorými prácami sa spájajú aj iné nároky. Ak zamestnanec pracuje v prostredí, kde jeho odev podlieha mimoriadnemu znečisteniu, musí mu zamestnávateľ bezplatne poskytnúť pracovný odev a obuv.
Pôdohospodárstvo, výrobné haly, komunikácie, prevádzky hotelov a reštaurácií sú najčastejšími oblasťami, v ktorých sa uskutočňujú sezónne práce a brigády. Tieto prevádzky a priestory sa musia riadiť rovnakými bezpečnostnými predpismi, ako všetci ostatní.
Záťaž teplom či chladom a pitný režim
Nadmernej záťaži teplom sú v práci zaťažení – okrem pracujúcich vo vnútri – aj pracovníci na vonkajších pracoviskách počas teplého obdobia roka za mimoriadne teplých dní. Patria k nim najmä poľnohospodári, lesní robotníci, stavební robotníci, cestári, záchranári, plavčíci a pod. Pri nadmernej záťaži teplom môžu vzniknúť zdravotné ťažkosti až poškodenia zdravia v podobe únavy až vyčerpania z horúčavy, prehriatia organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosti, ospalosti, bolesti hlavy, závratov, nevoľnosti, kŕčov až bezvedomia, ale aj poškodenie kože v zmysle popálenín.
Na chladné prostredie reaguje ľudské telo najskôr vazokonstrikciou, t. j. teda znížením podkožnej cirkulácie krvi, znížením teploty pokožky, čo následne znižuje tepelné straty tela človeka.
Na predchádzanie týchto zdravotných ťažkostí treba dodržiavať nielen pitný režim, ale aj ustanovenia Vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z .z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom v práci. Vo vyhláške sú definované aj obdobia zvýšenej vonkajšej teploty ako sú :
- teplé obdobie je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 °C a vyššou; ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 °C, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie.
- mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C.
Pitný režim
Pitný režim pri záťaži teplom je dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok, stratených pri práci do organizmu. Dospelý človek by mal denne vypiť najmenej tri litre vody. V horúčave je potrebné obmedziť nápoje s obsahom cukru, chinínu, kávu aj alkohol. Najlepším riešením je pitie obyčajnej vody. Piť je treba pravidelne, v menších dávkach, nie ľadové, skôr vlažné nápoje. Firma je povinná na vlastné náklady zadovážiť pitnú vodu, ktorá musí byť dostupná priamo na mieste výkonu práce. Ak taká k dispozícii nie je (napríklad firma nie je napojená na verejnú vodovodnú sieť a využíva iba vlastnú studňu s úžitkovou vodou), náhradou môže byť balená voda. Pri teplotách nad 30 °C sú však pravidlá o niečo prísnejšie. Zamestnanec má vtedy nárok na chladené nápoje. Vhodné sú napríklad minerálky, ale aj ovocné šťavy bez vysokého obsahu cukru. Pri prácach s vysokým energetickým výdajom – napríklad v hutníctve či v stavebníctve, by mali nápoje priamo obsahovať potrebné minerály, ktoré človek potením stráca.
Zamestnávateľ zabezpečuje, v zmysle vyhlášky, pri záťaži teplom pitný režim, ktorý nahradí najmenej 70 % tekutín, stratených počas pracovnej zmeny potením a dýchaním. Po novom musí zamestnávateľ poskytnúť polovicu minerálnych nápojov z celkového počtu tekutín.
Chladenie a tienenie na pracovisku
Okrem pitného režimu má zamestnávateľ v čase horúčav zabezpečiť dostatočný prívod čerstvého vzduchu so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov, napr. vetraním (ventilátormi, vzduchotechnikou či klimatizáciou) spôsobom, aby zamestnanci neboli vystavení prievanu, spôsobujúcemu tepelnú nepohodu, ďalej by mal zamestnávateľ zabezpečiť tienenie na zabránenie prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky (insolácia) tienením, napr. žalúziami alebo roletami. Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním.
Najefektívnejším riešením počas tropických horúčav je klimatizácia, no aj tá by sa mala používať opatrne. Jej výduchy by nemali smerovať priamo na zamestnancov, potrebné je aj pravidelné čistenie klimatizačných filtrov, v opačnom prípade hrozí jej zanesenie plesňami či prachom, čo môže ohrozovať zdravie zamestnancov.
Pri prechode z chladného do horúceho prostredia môže prísť k tzv. teplotnému šoku, ktorý dokáže celkove oslabiť organizmus. Klimatizáciu je preto vhodné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5, maximálne 7 stupňov Celzia. Ak klimatizácia k dispozícii nie je, pomôcť môže i ventilátor. Ten by nemal priamo mieriť na zamestnancov. Prúd vzduchu, dlhší čas nasmerovaný do tváre, prispieva k zápalom očí, uší, dutín, bolestiam zubov a ďalším zdravotným problémom.). Ďalšou možnosťou je tienenie pomocou žalúzií.
Úprava pracovného režimu
Ak vysoké horúčavy vyvolávajú riziko ohrozenia zdravia zamestnanca, malo by dôjsť aj k ďalším opatreniam. Zamestnávateľ by mal upraviť pracovný režim tak, aby k žiadnemu ohrozeniu zdravia nedošlo. To sa dá dosiahnuť extra pracovnými prestávkami, skrátením a úpravou pracovného času, napríklad posunutím začiatku na skoršie ranné hodiny, zaraďovanie prestávok na osvieženie a oddych (použitím sprchy na pracovisku, občasným pohybom v chladnejšej miestnosti), či zmenou miesta vykonávania práce (napríklad presunom z vonkajších priestorov do chladeného interiéru), zníženie intenzity pracovných výkonov – najmä pri fyzicky náročnej práci alebo pri prácach s vysokými požiadavkami na sústredenosť a duševné vypätie (vyhnúť sa práci cez obed).
Naopak, pri záťaži chladom platia iné podmienky. Pri zvýšenej záťaži zamestnancov chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť vhodný pracovný odev, nápoje, prípadne odpočinok v ohrievarni. Záťaž chladom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení minimálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce. Termoregulačné schopnosti človeka na expozíciu chladu sú horšie a človek je menej adaptabilný na chlad ako na teplo.
Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ musí vykonať opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej záťaže teplom/chladom.
Dôležité je aj dodržiavanie prípustnej povrchovej teploty. Teplota pevných materiálov, strojov a technických zariadení, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca počas celej pracovnej zmeny, nesmie byť vyššia ako 43 °C, pričom dotyková plocha nesmie presiahnuť 10 % povrchu tela alebo povrchu hlavy zamestnanca).
Ďalšie opatrenia
- Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak zamestnanci vykonávajú rizikové práce. Vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska záťaže teplom; pri záťaži teplom sa práce kategorizujú do kategórií 1 až 3; kategória 4 sa neurčuje.
- Hodnotenie zdravotného rizika pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom na vnútornom pracovisku z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní.
- Zdravotný dohľad pre zamestnancov, vykonávaný pracovnou zdravotnou službou.
- Vypracovanie posudku o riziku.
… pokračovanie nabudúce.
RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., samostatná vedecko-výskumná pracovníčka s bohatými skúsenosťami najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, faktorov pracovného prostredia, trhu práce a zamestnanosti, či pracovnoprávnych vzťahov. Venuje sa aj expertným aktivitám na rôznych projektoch, lektorskej a publikačnej činnosti. Na projekte Podpora kvality sociálneho dialógu sa podieľala ako garantka a odborná analytička na 3 analytických výstupoch a v súčasnosti poskytuje poradenstvo v rámci Klientskeho centra odborov.