Často počúvame, že práca je najúčinnejšou cestou k vymaneniu sa z chudoby. V zásade ide o pravdivé tvrdenie, kľúčovou otázkou však ostáva, koľko práce je potrebné odviesť, aby sa jednotlivec či domácnosť skutočne dostali nad hranicu chudoby. Odpoveď závisí nielen od výšky mzdy ale aj od cenovej hladiny a iných faktorov.
Odstraňovanie chudoby vo všetkých jej formách – či už ide o jednotlivcov, rodín alebo celých komunít – nie je len otázkou základnej ľudskej dôstojnosti. Je to zároveň nevyhnutný predpoklad pre dlhodobo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj a zároveň príspevok k vnútornej stabilite spoločností.
Keďže pretrvávajúca chudoba prináša nielen individuálne utrpenie, ale aj výrazné spoločenské a fiškálne náklady, odborníci OECD pravidelne analyzujú údaje o tom, koľko hodín týždenne musia odpracovať ohrozené domácnosti v jednotlivých krajinách, aby sa ich príjem dostal nad hranicu rizika chudoby. Výsledky ukazujú výrazné rozdiely medzi krajinami a podčiarkujú význam spravodlivého a funkčného systému odmeňovania za prácu.
Pozrite si aj minuloročné výsledky: Práca ako spôsob vymanenia sa z chudoby?
Hranica chudoby a jej nedostatky
Podľa údajov EU-SILC žilo v roku 2024 viac ako 10 % zamestnaných osôb na Slovensku pod hranicou rizika chudoby (obr. 1). Tento fakt poukazuje na pretrvávajúci štrukturálny problém, ktorý spochybňuje predstavu práce ako automatickej záruky dôstojného živobytia.
Hranica rizika chudoby podľa EÚ je definovaná ako 60 % mediánu disponibilného príjmu v danej krajine. Vzhľadom na nízku úroveň príjmov na Slovensku je aj táto hranica relatívne nízka. Prekročenie tohto prahu preto neznamená, že domácnosť nie je chudobou ohrozená – mnohí pracujúci sa pohybujú len tesne nad hranicou, no ich ekonomická situácia zostáva nestabilná.
Dlhodobý trend nárastu pracujúcej chudoby (obr. 1) na Slovensku zároveň ukazuje, že rastúci počet zamestnancov nedosahuje príjem, ktorý by pokryl základné potreby. Tento stav naznačuje, že pracovné príjmy sú v mnohých prípadoch nedostatočné na zabezpečenie životného minima, a že čoraz viac ľudí musí pracovať nadmerne veľa, aby sa z chudoby vymanili.
Obr. 1- Príjmová chudoba pracujúcich
Zdroj: EU-SILC 2024
Spôsob určovania hranice rizika chudoby ako relatívneho a administratívne stanoveného ukazovateľa so sebou prináša významné metodologické limity pri medzinárodnom porovnávaní. Hranica je totiž odvodená od mediánu disponibilného príjmu v rámci každej krajiny zvlášť, čo znamená, že porovnania medzi štátmi s výrazne odlišnou mzdovou a príjmovou štruktúrou, ale aj s odlišnou robusnosťou sociálnych transferov, sú len obmedzene interpretovateľné.
Tieto rozdiely môžu byť v politickej a verejnej diskusii ľahko dezinterpretované alebo účelovo zneužívané, napríklad pri porovnávaní údajného „úspechu“ či „neúspechu“ jednotlivých krajín v boji proti chudobe.
Pri interpretácii medzinárodných grafov a indikátorov si preto treba uvedomiť, že nižšia hranica rizika chudoby na Slovensku je priamym dôsledkom nízkej úrovne príjmov. V porovnaní so štátmi, kde mzdy predstavujú vyšší podiel na HDP, kde majú zamestnanci väčší podiel na vytvorenej pridanej hodnote a kde existuje robustnejší systém prerozdelenia cez sociálne transfery, Slovensko síce vykazuje nižší podiel populácie pod hranicou chudoby, no ide o štatistický jav, ktorý nereflektuje skutočné rozdiely v životnej úrovni.
Preto treba brať aj grafy použité v tomto článku s rezervou a uvedomiť si, že situácia na Slovensku je ešte o niečo horšia, ako ukazujú oficiálne dáta.
Koľko hodín potrebujeme odpracovať?
V nasledujúcich grafoch si ukážeme, ako na tom na Slovensku sme podľa oficiálnych dát, s počtom hodín práce týždenne potrebných na prekročenie hranice relatívnej chudoby (50 % mediánu príjmov) podľa metodiky OECD, konkrétne v štyroch odlišných prípadoch domácností.
Obr. 2 – jednorodič s dvoma deťmi pri minimálnej mzde
Zdroj: OECD, Hours of work needed to escape poverty
Obr. 3 – jednorodič s dvoma deťmi pri mzde na úrovni 67 % priemernej mzdy
Zdroj: OECD, Hours of work needed to escape poverty
Obr. 4 – úplná rodina s dvoma deťmi (dva príjmy) pri minimálnej mzde
Zdroj: OECD, Hours of work needed to escape poverty
Obr. 5 – úplná rodina s dvoma deťmi (dva príjmy) pri 67 % priemernej mzdy
Zdroj: OECD, Hours of work needed to escape poverty
Z prezentovaných oficiálnych dát vyplýva, že pre všetky štandardizované typy domácností zamestnaných, potrebujú na Slovensku odpracovať viac hodín týždenne na vymanenie sa z chudoby (prekročenie hranice rizika chudoby) než priemer EÚ (pre oba nastavené scenáre miezd), čo znamená, že vymanenie sa z chudoby je v Slovenskej republike relatívne ťažšie. Platí to najmä pre jednorodičov pri minimálnej mzde (38 h). Aj v ostatných troch prípadoch (67 % mzdy a rodina s dvomi príjmami) sú hodinové nároky nad priemerom krajín EÚ. Podľa OECD poskytuje Slovensko len veľmi obmedzenú podporu domácnostiam s nízkymi príjmami – štátne transfery pre rodiny bez príjmu nedosahujú ani 20 % mediánu príjmov. V dôsledku toho musia tieto domácnosti výpadok kompenzovať vyšším počtom odpracovaných hodín, aby sa dostali nad hranicu chudoby.
Tu však treba upozorniť, že OECD počíta hranicu rizika chudoby ako 50% mediánu príjmov, pričom EÚ túto hranicu počíta ako 60% z mediánu príjmov, čiže, ak by sme uplatnili metodiku EÚ, znamenalo by to, že počet hodín potrebných na vymanenie sa z chudoby by ešte narástol a minimálne v prípade jednorodiča s dvoma deťmi pri minimálnej mzde (obr. 2) by prekročenie hranice rizika chudoby nešlo bez nadčasovania.
Celkovo sa Slovensko v tejto problematike radí pod priemerom EÚ (čiže s vyššími hodinovými nárokmi) a patrí medzi najmenej dostupné krajiny z hľadiska úniku z chudoby prostredníctvom zamestnania. Z našich výsledkov vidno, že najmä pri minimálnej mzde musia slovenské rodiny odpracovať výrazne viac hodín ako napríklad rodiny v Západnej Európe. Toto zistenie korešponduje s nálezmi OECD o nízkej sile sociálnych transferov na Slovensku, čo vytvára pri vymanení sa z chudoby významné bariéry.
Foto: Flickr