Keď nemecký inštitút IFO pred pár dňami zverejnil svoju tlačovú správu o tom, že plánované zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy v Nemecku o 1,08 eura na 13,90 „prinúti firmy prepúšťať“, viaceré slovenské médiá ju okamžite prebrali – bez otázok, bez širšieho kontextu, bez kritického prístupu. A to je problém. Nie preto, že by sme mali ignorovať analýzy renomovaných zahraničných inštitútov, ale preto, že každý prieskum, ktorý môže ovplyvniť verejnú debatu o mzdách a životoch ľudí, si zaslúži základnú vec: kritické myslenie.
IFO má dlhú tradíciu predpovedí, podľa ktorých akékoľvek zvýšenie minimálnej mzdy povedie k masovým prepúšťaniam. Robil to tak pri zavedení nemeckej minimálnej mzdy v roku 2015, pri jej zvýšení v roku 2017 aj pri rekordnom náraste minimálky v roku 2022.
A čo sa stalo naozaj? Nemecká ekonomika nezažila kolaps zamestnanosti, nedošlo k žiadnym „masovým zatváraniam prevádzok“, zamestnanosť ďalej rástla a negatívne dopady boli viditeľné len v špecifických segmentoch – najmä v tzv. „minijobs“ (skrátených úväzkoch) – čo však bolo kompenzované rastom zamestnanosti na plné úväzky.
Inými slovami, realita sa v rokoch 2015, 2017 a 2022 opakovane a zásadne rozchádzala s katastrofickými predpoveďami IFO.
Pozri aj: The minimum wage in Greece, France and Germany
Mnohé vedecké inštitúcie – napríklad IAB, DIW či viaceré univerzitné tímy – počas posledných rokov publikovali štúdie, ktoré ukázali, že dopady rastu minimálnej mzdy na zamestnanosť v Nemecku sú malé, až zanedbateľné.
Čo vlastne meria IFO?
Kľúčový problém výskumu, ktorý médiá šíria ako „hrozivé zistenie“, je metodika. IFO sa nepýtalo, čo firmy urobia, ale čo tvrdia, že urobia. Čiže nie na realitu, ale na očakávania podnikateľov determinované snahou zvrátiť, alebo spomaliť zvyšovanie minimálnej mzdy.
Institut IFO je nemecký ekonomický výskumný ústav, ktorý patrí do siete verejne financovaných inštitúcií Leibniz-Gemeinschaft. Hoci ide o verejnú a vedeckú inštitúciu, ich analýzy a komentáre dlhodobo vychádzajú z ekonomicky konzervatívneho a ordoliberálneho rámca. To znamená, že IFO tradične zdôrazňuje potrebu rušenia regulácií, opatrnosť pri zvyšovaní minimálnej mzdy a potrebu flexibility trhu práce. Tento ideový a probiznisový profil IFO je dôležité mať na pamäti pri interpretácii ich varovaní – najmä ak ide o témy, pri ktorých sa ich predpovede už v minulosti viackrát ukázali v úplnom rozpore s realitou.
U podnikateľských združení v celej Európe je možné sledovať „podmienený reflex“ – odmietať zvyšovanie minimálnej mzdy ako celok, vždy a za každých okolností. Tento postoj je starý ako moderná ekonomika. Pred zvýšením minimálnej mzdy tvrdia, že budú prepúšťať, po výšení minimálnej mzdy však mlčia, alebo aj klasické zániky podnikateľských subjektov (ekonomický cyklus) sú nimi rámcované ako dôsledok zvyšovania minimálnej mzdy, bez ohľadu na kontexte a realitu.
Ak sa podnikateľa opýtate, či chce navýšiť mzdové náklady, odpoveď je predvídateľná.
Takýto prieskum, ako realizoval Inštitút IFO nereflektuje realitu, ale záujmy. Je to rovnaké, ako keby sme sa pýtali daňových poplatníkov, či by chceli vyššie dane – výsledok by bol jasný. To však neznamená, že medzi zvyšovaním minimálnej mzdy a zvyšovaním nezamestnanosti by bola kauzálna závislosť.
Výskumníci z IFO sa podnikateľov pýtajú na to, či po prípadnom zvýšení minimálnej mzdy plánujú prepúšťanie. Mnohí podnikatelia však majú tendenciu tlačiť na kompetentných cez svoj postoj, aby minimálnu mzdu nezvyšovali. Po jej zvýšení, ako ukazuje realita, svoje postoje menia a novej situácii sa prispôsobujú.
Nemecká ekonomika aktuálne stagnuje
Nemecká ekonomika dnes čelí rôznym problémom. Slabému exportu, rastúcim cenám energií, geopolitickej neistote, klesajúcim investíciám v priemysle a neistej spotrebiteľskej nálade.
Toto všetko vytvára a bude vytvárať tlak na zamestnanosť. Ale pripisovať tieto problémy rastu minimálnej mzdy je skratka, ktorá ekonomicky nedáva zmysel.
Tvrdenie, že zvyšovanie minimálnej mzdy zvýši nezamestnanosť, ignoruje všetky ostatné faktory, ako sú zanedbaná investičná politika, štruktúrne zmeny v priemysle, geopolitické riziká či slabnúce zahraničné trhy. Rovnako tento prístup ignoruje pozitíva plynúce z vyššej kúpyschopnosti obyvateľstva.
Minimálna mzda nie je príčinou hospodárskeho spomalenia, a preto ani jej zvýšenie nemôže byť jeho vysvetlením.
Skutočná otázka je iná: komu pomáha takýto príbeh?
Interpretácia takýchto prieskumov vo forme tvrdení, že „firmy budú prepúšťať“ sa v európskej ekonomike pravidelne opakuje. Ich cieľ je takmer vždy rovnaký. Vytvoriť tlak na vládu, zastrašiť verejnosť, pripraviť pôdu pre slabšie zvyšovanie miezd.
Preto je dôležité, aby sme ich čítali v kontexte:
- tvrdenia podnikateľov nikdy nezodpovedajú ich skutočnému správaniu,
- empirické dáta z Nemecka dlhodobo neukazujú veľké straty pracovných miest,
- ekonomika dnes čelí problémom, ktoré s minimálnou mzdou nesúvisia.
Odbory dlhodobo upozorňujú, že:
„Minimálna mzda musí napĺňať kritéria zabezpečovania dôstojného života, aby nízkopríjmoví pracovníci dostávali mzdy, ktoré im umožnia dôstojnosť… Zamestnanci musia dostávať spravodlivé a primerané mzdy. Zákonná minimálna mzda musí byť doplnená silným kolektívnym vyjednávaním, aby mzdy odrážali produktivitu a pokrývali životné náklad.“ (ETUC)
Varovania, ktoré IFO aj niektoré slovenské médiá opakovane šíria, sú len jednou časťou príbehu – a to ešte tou menej exaktnou.
Reálne skúsenosti nielen z Nemecka ukazujú, že zvyšovanie minimálnej mzdy nespôsobuje kolaps ekonomík, ani masovú nezamestnanosť a pri veľkej časti ekonomiky má zvyšovanie minimálnej mzdy naopak pozitívny dopad na kúpyschopnosť obyvateľstva, čo stimuluje domácu spotrebu a tržby.