Naštartovať auto a ísť na nákup, do práce či k doktorovi je pre mnohých stále vymoženosť. Dokonca pohodlne nastúpiť do prostriedku verejnej dopravy a nešliapať kilometre do práce či čakať desiatky minút na prípoj spojov je tiež pre značnú časť Slovákov stále nadštandard. Vo všeobecnosti ľudia vnímajú zhoršujúcu sa kvalitu verejnej dopravy.
Na Slovensku je stále pomerne veľká skupina ľudí, ktorí majú problém cestovať za základnými potrebami verejnou dopravou. Ide o 6 % obyvateľov, ktorí sú ohrození dopravnou chudobou. Najviac ohrozenou skupinou sú ľudia s nižšími príjmami žijúci v menších obciach a vidieckych oblastiach. Vyplýva to z rozsiahleho výskumu Inštitútu 2050, ktorý sa pozrel na dostupnosť osobnej a verejnej dopravy Slovákov a jej kvalitu.
Najviac ohrozenou skupinou sú ľudia žijúci na vidieku a v menších obciach, ktorí majú nadpriemerne ďaleko k všeobecnému lekárovi, približne 10 km. Viac ako polovicu (52 %) tvoria ľudia do 45 rokov, pričom asi štvrtina sú rodiny s deťmi do 13 rokov, 30 % tvoria dôchodcovia.
Takmer polovica z nich nemá maturitu a z finančného hľadiska tak patria k najohrozenejším, pretože majú najnižšie príjmy – priemerný čistý mesačný príjem na člena domácnosti je 620 eur.
Problémy sú previazané s finančným nedostatkom
Medzi chudobou a dopravnou chudobou je priamy vzťah. Aj podľa dát Štatistického úradu SR je chudoba na vzostupe a najhoršia situácia je na východe krajiny. Medzi najväčšie problémy obyvateľov v posledných rokoch patrí neschopnosť zaplatiť si týždeň dovolenky mimo domu raz za rok, či zaplatiť neočakávané finančné výdavky vo výške 441 eur, alebo tiež nahradiť opotrebovaný nábytok novým.
Väčšina ľudí z tejto špecifickej skupiny ľudí v prieskume o doprave uviedla, že deň pred výplatou im takmer vždy zostáva len 20 eur alebo menej, pre 85 % by bol problém zaplatiť jednorazový nečakaný výdavok 400 eur, čo potvrdzuje výpočty Štatistického úradu.
Tieto domácnosti sú vzhľadom na miesto bydliska a ekonomickú situáciu najviac ohrozené dopravnou chudobou. Problémy s dopravou kvôli základným veciam ako je zamestnanie, škola, nákupy či lekárska starostlivosť majú takmer neustále alebo často (86 %) a ďalších 12 % aspoň občas.
Mať auto je jedna vec, no druhá vec je možnosť tankovať pohonné hmoty. Z prieskumu o dopravnej chudobe vyplynulo, že určitá časť ľudí má problém zaplatiť si tankovanie ak benzín či nafta zdražie o 10 až 20 centov za liter. Zdraženie pohonných hmôt by 5 až 7 % domácností nedokázalo vyriešiť. Približne každý desiaty respondent uviedol, že nemá riešenie a hoci majú auto, ich problém to nerieši.
Tretina domácností stále bez auta
Analytici sa pozreli na to, koľko automobilov vlastnia Slováci. Približne tretina domácností (35 %) nemá žiadny automobil. Najviac domácností má jedno auto (38 %), pomerne rozšírené sú aj dva automobily (20 %). Tri a viac automobilov má iba minimum domácností: 5 % majú tri a 2 % štyri alebo viac.
A hoci tretina domácností vlastní automobil, často ide o staré a neekologické vozidlá. Na Slovensku jednoznačne prevládajú autá staršie ako 10 rokov, ktoré tvoria viac ako 68 % slovenského vozového parku. Na najnovších autách, ktoré majú menej ako 4 roky, jazdí po cestách iba 8 %. Zvyšná necelá štvrtina (24 %) má medzi 4 až 10 rokmi.
Je riešením verejná doprava?
Slováci vnímajú dlhodobé zhoršenie verejnej dopravy. Ako najčastejšie bariéry sa ukázali problémy týkajúce sa stavu verejnej dopravy – problematická nadväznosť spojov, časová náročnosť verejnej dopravy, nedostatok spojov a nevhodné časové rozloženie spojov, ktoré označilo zhodne 29 % verejnosti.
„Keď sme sa pýtali na bariéry, väčšine z nich bránia v častejšom využívaní verejnej dopravy nevhodné časy, kedy spoje jazdia (76 %), časová náročnosť verejnej dopravy (73 %), nedostatok spojov (73 %) a ich problematická nadväznosť (72 %), nespoľahlivosť verejnej dopravy (56 %) a nepohodlnosť verejnej dopravy (54 %),“ uviedol analytik Tomáš Chabada z Inštitútu 2050.
Navyše, až v tretine domácností žije niekto, kto nedokáže sám cestovať verejnou dopravou. Ľudia tak majú stále mnoho prekážok, ktoré im bránia cestovať verejnou dopravou.
Chudobu vnímame aj na základe subjektívnych potrieb. Teda aká je naša životná úroveň, finančná či materiálna situácia, či máme jedno auto alebo žiadne. Aj v tomto meraní sa naposledy Slovensko ocitlo na nelichotivej tretej priečke.
Medzi krajinami EÚ eviduje najvyššiu mieru subjektívnej chudoby Grécko (66,8 %), nasleduje Bulharsko (37,4 %) a Slovensko (28,7 %). Na opačnom konci rebríčka sú krajiny, kde sa ľudia cítia priemerne bohatí a bohatí – napríklad Holandsko, Nemecko a Luxembursko.
Zdroj: Inštitút 2050, Štatistický úrad
Ilustračná fotografia: Pexels