Na pracoviskách, kde zamestnávateľ nemohol vykonať také opatrenia, aby znížil riziko, vyplývajúce zo škodlivých faktorov pracovného prostredia na čo najnižšiu mieru, sú zamestnanci vystavení škodlivým vplyvom týchto faktorov. Práca v takomto pracovnom prostredí môže poškodzovať zdravie zamestnancov a môže spôsobiť vznik chorôb z povolania. Zamestnancom prislúcha kompenzácia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Príspevok prináša prehľad mzdových a pracovnoprávnych predpisov na zabezpečenie tejto kompenzácie.
Hlavnými predpismi v uvedenej oblasti sú najmä:
- Zákon NR SR č. 311/ 2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
- Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov,
- Zákon NR SR č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov,
- a príslušné nariadenia vlády vo vzťahu k faktorom práce a pracovného prostredia.
Za škodlivé pracovné prostredie sa považuje také prostredie, v ktorom pôsobia škodlivé faktory (fyzikálne, chemické a biologické faktory), ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia, a tiež ľudský organizmus zaťažujúce faktory vyplývajúce zo životných podmienok, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú fyziologické a psychické funkcie ľudí.
Podľa Zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný nahrádzať práce, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, zohľadňovať ľudské schopnosti, vlastnosti a možnosti najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca. Ďalej je povinný zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, taktiež nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
Pracovný čas zamestnancov v škodlivom prostredí
Podľa § 85 ZP – Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti, vedúce k ožiareniu, tak tento zamestnanec je ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia – okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni – najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Prestávka v práci
Prestávka, poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, sa započítava do pracovného času.
Práca nadčas
Zamestnávateľ nesmie nariaďovať prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce a práce v zdraviu škodlivom prostredí.
(§97 Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
Dodatková dovolenka
Podľa § 106 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas roka vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pri ktorých je vystavený škodlivému pôsobeniu chemických a iných škodlivých faktorov práce v takom rozsahu, že to môže vo významnej miere pôsobiť na zdravie zamestnanca, tak takýto zamestnanec má nárok na dodatkovú dovolenku. Ak zamestnanec vykonáva túto prácu počas celého kalendárneho roka, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak ju vykonáva len časť roka, za každých 22 takto odpracovaných dní má nárok na jednu dvanástinu dodatkovej dovolenky.
(Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky – podľa tohto zákona – považuje zamestnanec, ktorý, okrem iných prác, vykonáva aj mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca, taktiež ak pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.)
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
(podľa § 124 ZP)
- Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností, uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.) a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.
- Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia:
- chemické faktory,
- karcinogénne a mutagénne faktory,
- biologické faktory,
- prach,
- fyzikálne faktory (napr. hluk , vibrácie, ionizujúce žiarenie).
- Za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej v sume 0,72 v eura.
4. Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú, alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia, uvedených v odseku 2.
5. Pri dohodnutí mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce podľa odseku 4 sa odsek 3 neuplatní.
Kompenzácia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí teda prislúcha zamestnancovi vtedy, ak sú splnené súčasne podmienky:
- zamestnanec musí vykonávať činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, biologické faktory, prach, fyzikálne faktory, ako sú napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie (§ 124 ods. 2),
- musí ísť o práce, zaradené orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu,
- napriek všetkým prijatým opatreniam na zníženie zdravotného rizika zamestnanca sa vyžaduje, aby zamestnanec používal osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP).
O zaradení práce do 3. alebo 4. kategórie rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe žiadosti zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.
Zákonník práce umožňuje poskytovať zamestnancovi mzdovú kompenzáciu aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi negatívne ovplyvňujú podmienky výkonu práce, a tiež pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia, uvedených v § 124 ods. 2 Zákonníka práce. V tomto prípade zamestnávateľ nie je viazaný minimálnou výškou mzdovej kompenzácie, ale sadzbu mzdovej kompenzácie môže poskytnúť zamestnancovi aj nižšou sumou.
Preradenie na inú prácu
Túto oblasť rieši § 55 Zákonníka práce nasledovne: Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia – ak stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu – nesmie ju vykonávať z dôvodu choroby z povolania alebo z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania.
Pozn.: Za inú prácu sa v tejto súvislosti považuje práca alebo pracovná činnosť, pri ktorej nie je nebezpečie, že dôjde k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu zamestnanca. Práca, na ktorú bol zamestnanec preradený, musí zodpovedať jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Podmienkou právneho nároku zamestnanca na mzdovú kompenzáciu pri sťaženom výkone práce je vykonávanie prác, ustanovených v § 124 ods. 2 Zákonníka práce a ich zaradenie do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a zároveň popri tom musí byť splnená podmienka, že zamestnanec na účely zníženia zdravotného rizika pri výkone týchto prác musí používať OOPP. Explicitne sa teda ustanovilo, že nárok na mzdovú kompenzáciu podľa ods. 1 môže vzniknúť len v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika, vyplývajúceho z charakteru pracovných činností zaradených príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie prác, používať OOPP.
Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná.
RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., samostatná vedecko-výskumná pracovníčka s bohatými skúsenosťami najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, faktorov pracovného prostredia, trhu práce a zamestnanosti, či pracovnoprávnych vzťahov. Venuje sa aj expertným aktivitám na rôznych projektoch, lektorskej a publikačnej činnosti. Na projekte Podpora kvality sociálneho dialógu sa podieľala ako garantka a odborná analytička na 3 analytických výstupoch a v súčasnosti poskytuje poradenstvo v rámci Klientskeho centra odborov.