Slovensko čelí závažnej výzve. Potrebe ozdraviť verejné financie, zefektívniť daňový systém a modernizovať sociálny štát. No ak má byť táto transformácia úspešná, musí mať nielen ekonomický, ale aj spoločenský základ. A práve ten u nás často chýba.
Výskum realizovaný v Českej republike ukazuje, že väčšina obyvateľov má len veľmi povrchné alebo skreslené predstavy o tom, ako funguje daňový a výdavkový systém štátu. Slovensko na tom nie je lepšie, viaceré analýzy, upozorňujú na hlboké neporozumenie základným mechanizmom fungovania verejných financií.
Ľudia často podceňujú objem verejných výdavkov (napr. na školstvo, zdravotníctvo, dôchodky), preceňujú váhu sociálnych dávok a zároveň podceňujú mieru zdaňovania najvyšších príjmov a korporácií. Z tohto nepochopenia vyplýva aj slabá spoločenská podpora daňových reforiem, ktoré by mohli systém spravodlivejšie nastaviť.
Podpora status quo, aj keď škodí
Táto neznalosť vedie k paradoxným politickým preferenciám: mnohí ľudia bránia súčasný stav alebo podporujú návrhy, ktoré sú v priamom rozpore s ich vlastnými záujmami. Príkladom môže byť podpora nízkeho daňového zaťaženia korporácií, rentierov a vysokopríjmových skupín, pričom súčasne požadujú vyššiu kvalitu verejných služieb, dostupné bývanie či dôstojnú starobu.
Na Slovensku pritom existuje značné množstvo dezinformácií a mýtov o tzv. „živení štátu“, alebo o vysokom „daňovo-odvodovom zaťažení“. Verejnosť je často presvedčená, že štát je príživníkom, nie nástrojom na kolektívne zabezpečenie dôstojného života. Takéto naratívy oslabujú dôveru v solidaritu a podkopávajú podporu kľúčových reforiem.
Vzdelávanie a transparentnosť
Hoci sa na Slovensku dlhodobo rozpráva o potrebe zvyšovania finančnej gramotnosti, tak mnohokrát ide len o snahu naučiť ľudí vypočítať si zložené úročenie, aby sa nezadlžovali a investovali. Celkom pekný cieľ, no zásadne nedostatočný. Ak ostaneme len pri finančnej gramotnosti, tak je potrebné ľuďom rozšíriť znalosti aj z hľadiska nastavenia daní a odvodov, verejných financií a výdavkov.
No ani samotná finančná gramotnosť nestačí, pretože na Slovensku zásadným spôsobom absentuje aj sociálna gramotnosť – v prostredí verejnej debaty sa totiž často formujú naratívy, ktoré idealizujú úspech vyšších príjmových skupín a zároveň zľahčujú alebo priamo bagatelizujú problémy tých najzraniteľnejších, čo vedie k tomu, že chudobnejší a stredná trieda bez väčších pochybností obhajujú privilégiá bohatých a obracajú sa proti tým, ktorí najviac potrebujú solidaritu. Ak má Slovensko prekonať stagnáciu a začať konsolidovať verejné financie spravodlivo a efektívne, musí začať od základu – zvýšením finančnej i sociálnej gramotnosti, transparentnosti výdavkov a férovým vysvetľovaním, kto, ako, koľko a prečo prispieva do spoločného, ale aj kto, ako, koľko a prečo zo spoločného dostáva.
Bez toho bude každý návrh na reformu narážať na odpor verejnosti, šírenie populistických naratívov a obhajobu status quo – aj keď ten vedie k dlhodobému rozkladu verejných služieb.
Keď ľudia nerozumejú systému, odmietnu aj riešenia
Daňový systém nie je len technická otázka – je to základný nástroj prerozdelenia a vyjadrenie spoločenskej dohody. Ak občania nerozumejú, ako a prečo funguje, nebudú podporovať jeho reformu – hoci by bola v ich prospech. Slovensko preto naliehavo potrebuje investovať do daňovej transparentnosti, verejného dialógu a posilnenia sociálnej a ekonomickej gramotnosti. Lebo bez informovaných občanov sa spravodlivá spoločnosť budovať nedá.
Foto: Pexels