Uplatňovanie jednej zo základných hodnôt Európskej únie (EÚ) bolo na viac ako rok pozastavené, no osvedčenie EÚ pre COVID-19, ako bolo premenované „digitálne zelené osvedčenie“, navrhnuté Komisiou, teraz otvára cestu voľnému a bezpečnému pohybu v rámci Európy. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta zavedenie osvedčenia ako vynikajúcu spoločnú normu na zjednodušenie a uľahčenie pohybu cestujúcich, pokiaľ sa v plnom rozsahu dodržia základné práva a požiadavky na ochranu údajov.
EHSV vo svojom stanovisku poukazuje na to, že osvedčenie uľahčí ľuďom cestovanie, ale navrhovaným nariadením sa nestanovuje povinnosť zaočkovať sa ani právo na očkovanie. „Toto osvedčenie musí byť transparentné a musí zaručiť ochranu nášho súkromného života,“ zdôrazňuje spravodajca stanoviska George Vernicos.
Sociálne a etické aspekty, ktoré sa majú zohľadniť
Osvedčenie potvrdí nielen to, že osoba bola zaočkovaná, ale poskytne i aktuálne výsledky PCR testu alebo informáciu o prekonaní infekcie SARS-CoV-2.
Vnútroštátne orgány musia zabezpečiť jeho rýchle, bezplatné a nediskriminačné zavedenie. EHSV tiež zdôrazňuje, že osvedčenie nesmie viesť k diskriminácii na pracovisku ani otvárať dvere mzdovému dumpingu zamestnávaním očkovaných osôb z tretích krajín.
Osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane osobných údajov, a preto je kľúčové, aby všetky členské štáty mali interoperabilné systémy (systémová technická spolupráca) s rovnako prísnymi ustanoveniami na ochranu údajov.
Európska komisia predložila návrh na zavedenie digitálneho COVID osvedčenia EÚ, ktoré uľahčí bezpečný voľný pohyb občanov v EÚ počas pandémie COVID-19. Toto osvedčenie sa zavedie vo všetkých členských štátoch EÚ. Krajiny ho už môžu začať vydávať a používať a k dispozícii vo všetkých členských štátoch EÚ bude od 1. júla 2021.
Zdroj: EHSV, KOZ SR
Fotografia: © European Union, 2021
Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje rôzne hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti. Je poradným inštitucionálnym orgánom a bol založený Rímskou zmluvou v roku 1957. Táto poradná úloha umožňuje jeho členom, a tým aj organizáciám, ktoré zastupujú, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ.