VIII. zjazd Odborového zväzu KOVO, ktorý sa konal v dňoch 2. až 3. júna v Senci, znamenal aj koniec jednej éry zväzu. Po takmer 30-tich rokoch svojho pôsobenia v OZ KOVO a 26-ich na jeho čele sa dnes už bývalý predseda – Emil Machyna – rozhodol viac neuchádzať o funkciu predsedu a odísť do dôchodku. Na jeho miesto delegáti zjazdu jednohlasne zvolili skúseného odborárskeho predáka zo Základnej organizácie (ZO) OZ KOVO Podpolianske strojárne v Detve, Stanislava Ľuptáka. Aké sú vízie a predstavy nového predsedu Rady OZ KOVO? Viac sa dozviete s rozhovoru, ktorý nám poskytol krátko po skončení zjazdu.
Opíšte nám, odkedy sa angažujete v odboroch a na akých pozíciách ste pôsobili?
Do odborov som vstúpil roku 1983, keď som nastúpil do zamestnania ako radový zamestnanec. Približne od roku 1991 som vykonával prácu odborového predáka, najskôr neuvoľneného z práce, a to ako predseda výboru na jednej časti výrobnej firmy. V roku 1993 ma ľudia zvolili najprv za podpredsedu miestnej základnej organizácie (ZO), a krátko na to aj za predsedu ZO. Od tej doby ma v tejto funkcii každé 4 roky členovia odborov svojou voľbou potvrdili, a tak ju vykonávam nepretržite až do teraz. Zamestnanci našej firmy mi prejavili dôveru aj tým, že ma zvolili do dozornej rady firmy ako zástupcu zamestnancov. Na týchto voľbách sa zúčastňujú všetci zamestnanci firmy, dokonca aj tí, ktorí nie sú združení v odboroch.
Čím ste si, podľa Vás, získali takúto podporu ľudí?
Naša ZO sa stala celkom známa tým, že sa vždy vedela razantne ozvať, keď sme cítili, že nám niekto berie to, čo nám patrí, alebo keď sme chceli presadiť naše nároky v kolektívnom vyjednávaní. Celkom slušne sa pred pár rokmi postavili na odpor aj proti zámeru ťažobnej spoločnosti, ktorá sa rozhodla povrchovou ťažbou ťažiť zlato, čím by boli priamo ohrozené pracovné miesta u nás v Detve a takisto by došlo k veľkej devastácií prírody. Zorganizovali sme viaceré protesty proti tomuto zámeru, čím sme upozornili na problém, ktorý sa aj vďaka nám stal celoslovensky známym.
V akom stave sa tento spor nachádza dnes?
Dnes sa nachádzame v pozícií, že návrh na určenie dobývacieho priestoru bol v odvolacom konaní zamietnutý. Samozrejme, zlato ostáva na mieste a preto nie je vylúčené, že niekto v budúcnosti podá nový návrh na určenie dobývacieho priestoru, preto musíme ostať naďalej obozretní.
Vašu ZO nepochybne teraz čaká veľká zmena, keď po toľkých rokoch odchádzate do novej funkcie. Ako bude ďalej fungovať?
Bol by som zlý predák, keby som si nevychovával nástupcov. U nás nebolo neočakávané, že sa budem uchádzať o funkciu predsedu Rady OZ KOVO, už tento mesiac v júni by sa mali uskutočniť u nás voľby a bude zvolený môj nástupca. Verím, že aj nové vedenie ZO bude pokračovať v nastolených tradíciách, ktoré máme. Snažil som sa mojich mladých kolegov učiť, ako postupovať, aby mali za sebou podporu ľudí, lebo bez podpory ľudí samotný odborový predák nedosiahne veľa.
Aké sú, podľa Vás, v súčasnosti úlohy a postavenie odborov na Slovensku?
Odbory sú veľmi dôležitou súčasťou spoločnosti, lebo zastupujú záujmy veľkej skupiny ľudí, teda záujmy zamestnancov. Ich aktuálne postavenie zodpovedá akcieschopnosti odborov a tomu, akým spôsobom dokážu obhajovať tieto záujmy. My v OZ KOVO sa snažíme mobilizovať našich členov, aby sme upozornili na nezvládnuté riadenie štátu a na rozvrat sociálneho štátu. Urobíme všetko pre to, aby sme upozornili vládu, že nesúhlasíme s krokmi a opatreniami, ktoré robí. V dnešnej dobe je takisto zvlášť dôležité, aby odbory postupovali jednotne. Verím, že aj nasledujúci zjazd Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR (uskutoční sa 16. a 17. júna v Bratislave), kde určite prebehne diskusia, pomôže spojiť sily a záujmy, aby slovenské odbory postupovali ešte jednotnejšie ako doteraz.
Čo bude Vašou prioritou ako nového predsedu OZ KOVO?
V tejto chvíli v podstate nastupujem do rozbehnutého vlaku. Nachádzame sa uprostred mobilizačnej kampane, ktorá smeruje k historickému kroku v rámci OZ KOVO, a to k vyhláseniu generálneho štrajku, najskôr hodinového a neskôr celodenného. Podstatou tejto kampane je prebudiť ľudí a priviesť ich k tomu, aby vyjadrili svoju nespokojnosť, a to spôsobom, ktorý vláda nebude môcť prehliadať. Som veľmi rád, že sa podarilo dostať do pohybu tento vlak, a to aj vďaka vnútornej komunikácii, ktorá zo strany našich odborových organizácií prebiehala už od novembra minulého roka. Úspešné dokončenie mobilizačnej kampane a vyhlásenie generálneho štrajku preto považujem sa svoju absolútnu prioritu na najbližšie týždne až mesiace.
Plánujete nejaké zmeny vo fungovaní OZ KOVO?
Môj predchodca, Emil Machyna, vybudoval – počtom členov aj ich akcieschopnosťou – veľmi dobre fungujúci odborový zväz. Napriek tomu, vždy je čo vylepšovať a chceli by sme lepšie pozrieť na komunikáciu, ktorú potrebujeme vylepšiť a popracovať aj na lepšej náborovej kampani. Najdôležitejšie podľa mňa je, a o to som sa pokúšal aj u nás vo firme, presvedčiť ľudí, že má zmysel postaviť sa za svoje práva, bojovať o ne. Mnoho ľudí dnes prejaví nespokojnosť len na Facebooku, ale to nestačí, občas je potrebné svoj odpor alebo požiadavku či vôľu prejaviť aj osobne, fyzicky.
Spomenuli ste blížiaci sa zjazd KOZ SR. Akým smerom by sa mala vydať KOZ SR po zjazde?
Často sa krivdí predstaviteľom KOZ SR za malú akčnosť. Treba si uvedomiť, že KOZ SR je svojim spôsobom len voľné združenie odborových zväzov. Prezident alebo viceprezidentka môžu len formulovať istú verejnú mienku, ale podstata rozhodovania ostáva na odborových zväzoch. Ako sa budú vyvíjať odborové zväzy, tak sa bude vyvíjať aj konfederácia. Ako som už spomenul, jednota je kľúčová a preto mi je ľúto, že občas niektoré zväzy nie sú schopné spojiť sily a postupovať spoločne. Som však optimista a tak verím, že raz sa nám to určite podarí a budeme fungovať lepšie a efektívnejšie.
V to dúfame všetci. Ďakujem za rozhovor!