Minister práce Erik Tomáš minulý týždeň predstavil plán ako na pracovný trh dostať viac ľudí. Podľa ministra je v krajine dostatok pracovných miest, ktoré by mohli obsadiť nezamestnaní poberajúci v súčasnosti dávku v hmotnej núdzi. Navrhuje preto, že v prípade ak takýto človek odmietne relevantnú pracovnú ponuku budú mu krátené alebo odobraté dávky v hmotnej núdzi.

Navrhované opatrenie má však viacero háčikov. Predovšetkým prioritou dávky v hmotnej núdzi nemá byť aktivácia nezamestnaných, ale zabezpečenie záchrannej sociálnej siete. Preto by sa dávka nemala podmieňovať prijatím, či neprijatím práce.

 Už samotný zákon špecifikuje, kedy sa získanie práce neskúma na účely priznania dávky v hmotnej núdzi, a preto sa navrhovaný rámec opatrení predstavený ministrom Tomášom dotkne len minima poberateľov dávok, ktorí sú zároveň aj evidovaní v nezamestnanosti. Nepriamo však stigmatizuje určitú skupinu obyvateľstva (najmä marginalizované rómske komunity) vyhláseniami o zneužívaní systému, lenivosti a nechcení pracovať. Hnev a frustrácia v spoločnosti sa tak nie po prvýkrát obracia proti tým najzraniteľnejším a chudobou a sociálnym vylúčením ohrozeným jednotlivcom či skupinám.

Právo slobodne si zvoliť zamestnanie

Ďalší problém je to, že navrhované opatrenie popiera právo slobodne si zvoliť zamestnanie tým, že určuje, že ak nezamestnaný odmietne relevantnú pracovnú ponuku, bude mu odobratá, alebo krátená dávka. Pritom sa neprihliada na jeho subjektívne potreby. Každý zamestnanec by mal mať právo zvoliť si, pre ktorého zamestnávateľa chce vykonávať prácu.

Dávku v hmotnej núdzi v súčasnosti dostáva 63-tisíc ľudí. Jej poberatelia tak tvoria iba zanedbateľnú časť sociálnych dávok. Objem vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi tvorí 5,41 % z celkového objemu vyplatených sociálnych dávok (údaj vychádza z poslednej májovej štatistiky, ale obdobne okolo 60 tis. poberateľov aj vyplatený objem je prakticky každý mesiac).

Počet osôb (členov v domácnosti) v pomoci v hmotnej núdzi v máji 2024 bol 134 016. Z vyplatenej sumy v máji 2024 vo výške 12 184 587,00 €, bolo pre UoZ (uchádzačov o zamestnanie) vyplatených 7 525 012,00 €, čo je necelých 62 % z tohto objemu. Najviac poberateľov dávok v hmotnej núdzi je jednotlivcov (36 121), čo nezodpovedá charakteristikám marginalizovanej rómskej komunity.

Počet poberateľov a vyplatené sumy sociálnych dávok a dotácií, máj 2024

  Počet poberateľov Vyplatená suma
1. Sociálna inklúzia 35 673 700,78
 1.1. Pomoc v hmotnej núdzi 63 204 12 184 587,00
          jednotlivec 36 121 4 759 611,00
          jednotlivec s 1 – 4 deťmi 8 712 1 776 676,00
          jednotlivec s viac ako 4 deťmi 263 73 916,00
          dvojica 4 990 1 133 791,00
          dvojica s 1 – 4 deťmi 10 934 3 624 565,00
          dvojica s viac ako 4 deťmi 2 184 816 028,00
2. Podpora rodiny 695 890 132 469 788,19
3.  Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP 144 974 20 466 349,51
4. Peňažný príspevok na opatrovanie 69 588 36 431 523,07
SR spolu                                     225 041 361,55

Zdroj: ÚPSVaR, Mesačná štatistika o počte poberateľov sociálnych dávok a dotácií a čerpaných finančných prostriedkoch

Vhodní uchádzači

Zamestnávatelia často argumentujú, že na voľné pracovné miesta nie je možné nájsť vhodných zamestnancov. To dáva predpoklad, že ani v štruktúre nezamestnaných sa nenachádzajú vhodní uchádzači, ktorých by boli oni ochotní alebo schopní zamestnať. Teda aj samotný zamestnávateľ môže odmietnuť nezamestnaného napriek tomu, že potencionálny zamestnanec nebude mať právo zamestnanie odmietnuť, resp. v prípade odmietnutia by prišiel o dávku v hmotnej núdzi.

Ku koncu mája 2024 (posledné štatistiky ÚPSVaR) bolo evidovaných 94 507 voľných pracovných miest. 63 692 pozícií je s najnižším vzdelaním (neukončené základné vzdelanie, základné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie). Najviac takýchto pozícií je ponúkaných v Bratislavskom a Trnavskom kraji, kde sú aj nepomerne vyššie náklady na život.

Polovica poberateľov pomoci v hmotnej núdzi je v 16 okresoch (Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Gelnica, Rožňava, Sabinov, Vranov nad Topľou, Medzilaborce, Spišská Nová Ves, Trebišov, Sobrance, Lučenec, Stropkov, Košice – okolie, Poltár, Levoča), kde je dlhodobo problém s tvorbou pracovných príležitostí. Nie je tak jasné, ako by prípadné odobratie dávky v hmotnej núdzi malo motivovať k zamestnaniu v regióne, kde nie je.

Riešenia

KOZ SR dlhodobo požaduje systémové, koncepčné riešenia. Predpokladáme, že cieľom MPSVaR bolo otvoriť diskusiu k riešeniu zamestnanosti, resp. nedostatku pracovných síl v SR a nie očakávať schválenie každého predostretého návrhu. Pokiaľ boli očakávania automatického schválenia, či podporenia opatrenia, malo MPSVaR pristúpiť k sociálnemu dialógu a vopred prerokovať na odbornej úrovni možné opatrenia.

Z medializovaných informácií nie je jasné konkrétne znenie právnej úpravy, ale aj MPSVaR musí očakávať, že v štandardnom legislatívnom procese, budú odborná verejnosť aj sociálni partneri vznášať svoje pripomienky a otázky s cieľom prijať opatrenia a úpravy, ktoré reálne pomôžu dosiahnuť sledovaný cieľ.

KOZ SR dlhodobo pripomienkuje, že na Slovensku absentujú ambiciózne opatrenia na zlepšenie zamestnanosti, či pracovného prostredia. Odbory opakovane zdôrazňujú, že zvyšovanie miezd všetkým pracovníkom je najlepším spôsobom boja proti pracujúcej chudobe, ako aj znižovania ohrozenia chudobou. Dostatočné mzdové ohodnotenie a kvalitné pracovné podmienky sú najväčším motivačným faktorom zamestnať sa, na rozdiel od trestania a „nútených prác“.

Naďalej sa opomína aj zlepšenie aktivačných opatrení pre znevýhodnené skupiny vrátane zamestnávania starších ľudí prijatím efektívneho vekového manažmentu a opatrení v oblasti aktívneho starnutia. 29 % z UoZ majú viac ako 50 rokov, necelých 23 % UoZ je do 29 rokov. Mladí do 24 rokov, u ktorých je predpoklad, že ide o absolventov bez praxe tvoria len necelých 13 % uchádzačov. Na nich v súčasnosti cielime podporné opatrenia na prvé zamestnanie, a to v čase, keď sú prebytky pracovných miest a ide o skupinu, ktorá by sa mala relatívne rýchlo zamestnať.

Slovensko dlhodobo nedostatočne reaguje na aktuálne, či budúce podmienky na trhu práce. Je potrebné zlepšiť a zefektívniť služby zamestnanosti so zameraním na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (najmä dlhodobo nezamestnaných) a reflektovať súčasný stav na trhu práce, ktorý je charakteristický nedostatkom pracovnej sily (najmä v zamestnaneckých pomeroch). KOZ SR  konštatuje, že pri tvorbe zákonov naďalej absentuje prepojenie politík zamestnanosti s hospodárskymi politikami štátu, sociálnymi politikami a politikami v oblasti vzdelávania a neposudzujú sa absorpčné možnosti trhu práce s cieľom nastaviť politiky zamestnanosti tak, aby reflektovali potreby trhu práce.

Všeobecne možno povedať, že politiky zamestnanosti budú efektívne vtedy, keď sa nastavia tak, že okrem iného pozitívne zasiahnu najmä znevýhodnených uchádzačov na trhu práce a dlhodobo ich uplatnia na trhu práce, keďže toto je prioritný problém v slovenských podmienkach. To si vyžaduje okrem iného aj profiláciu uchádzačov o zamestnanie postavenú na celkovom posúdení pravdepodobnej dĺžky zotrvania UoZ v evidencii, zvýšiť prístup UoZ ku informačno-poradenským a odborným poradenským službám a zabezpečiť včasné intervencie hneď po registrácii.

Z analýz KOZ SR vyplýva, že pri službách zamestnanosti stále prevažuje podpora v prospech dotovania pracovných miest, pričom efektivita takýchto opatrení je nižšia ako opatrení zameraných na vzdelávanie. Preto sme sa nestotožnili napríklad ani so zámerom podporiť dotovanie vzniku SZČ.

Sociálny systém nemá byť riešením problémov trhu práce a naopak. Sociálny systém, a to najmä v prípade dávok v hmotnej núdzi, má zabezpečiť záchrannú sieť. Nejde o nadštandardné dávky, dokonca z nášho pohľadu ich výška nezabezpečí ani stavovanie osoby, ktorá ju poberá, nieto ešte ošatenie, ubytovanie, či dokonca lieky alebo zdravotnú starostlivosť. Preto nemôže byť nástrojom motivácie k zamestnaniu. Naopak dobre nastavené politiky zamestnanosti (spolu so sociálnymi službami, vzdelávaním, hospodárskymi politikami,…) môžu dopomôcť k odľahčeniu sociálneho systému.

Čo je to hmotná núdza?

Stav hmotnej núdze predstavuje situáciu, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky v tomto kontexte sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

 Súčasná výška dávky v hmotnej núdzi na jednotlivca 84,90 eur mesačne (necelých 2,80 eur na deň) predstavuje minimum, ktoré poberateľ má mať zabezpečené, ale negarantuje mu ani základné životné podmienky.

Výška dávky v hmotnej núdzi:

  • 84,90 eura mesačne, ak ide o jednotlivca,
  • 161,40 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
  • 147,50 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,
  • 220,70 eur mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
  • 235,70 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,
  • 297,50 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *