Webinár, organizovaný Európskou odborovou konfederáciou (EOK/CSC),  sa uskutočnil 17. decembra 2021 a zúčastnilo sa ho 51 odborárov z rôznych krajín EÚ, prioritne z Poľska, Maďarska, Čiech a Slovenska.

V úvode zástupcovia EOK, Karin Debroey a Ludovic Voet zdôraznili, že Európska odborová konfederácia (EOK) chce jasne riešiť sociálne ambície, ktoré nie sú dostatočné v porovnaní s klimatickými ambíciami a politikami Európskej únie (EÚ).

Anna Carla Pereira považuje tzv. Zelenú dohodu za  najambicióznejší projekt, ktorý zmení planétu a má hospodársky a sociálny rozmer. Európska komisia si stanovila mimoriadne náročný cieľ, a to do roku 2030 znížiť emisie o 55 %, čo bude mať v jednotlivých európskych krajinách výrazné sociálne dopady. Toto predsavzatie si vyžaduje opatrenia nielen klimatické, ale aj prosociálne a také, ktoré pomôžu udržať zamestnanosť. „Fit for 55“ (Balík 55) a celá transformácia by mali riešiť aj problémy dopravy, aby sa kompenzovali rastúce ceny energií. V druhej časti je potrebné riešiť sociálnu inklúziu (začleňovanie sa) jednotlivých vrstiev obyvateľstva, a to ako sociálnych partnerov dotknutých ministerstiev. Je – podľa nej – dôležité  intenzívne  zapájať sociálnych partnerov, a to najmä cez  nástroje, ktoré môžu mnohé ovplyvniť, napr. cez Európsky sociálny fond.  Sociálny klimatický fond má napr. k dispozícii 72,3 mld. Eur, ktoré môžu byť adresne využité, ale na to je potrebná diskusia s národnými sociálnymi partnermi. Tento klimatický bonus si vyžaduje nielen angažovanosť z Bruselu, ale aj z úrovne národných politík jednotlivých krajín, a to tak, aby nebola ohrozená európska výroba a priemysel.

Dariusz Kawka z Poľska upozornil, že pozorne sleduje, čo sa robí s európskou Zelenou dohodou a prekáža mu, že EÚ zavádza rôzne regulácie a nové limity, čo v konečnom dôsledku zvyšuje ceny energií, a dochádza k strate práce a vo výsledku k ochudobňovaniu obyvateľov i celého štátu.  Napr. v Poľsku môže takto  v drevospracujúcom sektore prísť o prácu  až 200 tisíc zamestnancov.

Jeho kolega Robert Szewcyk  skonštatoval, že na jednej strane rastú ceny energií, zvyšuje sa inflácia a prehlbuje sa chudoba. Zároveň však  dochádza k mnohým aktivitám, ktoré majú veľmi ďaleko od spravodlivosti a optimálnemu hospodáreniu a tie spôsobujú ďalšie prehlbovanie chudoby. Zelená dohoda je – podľa neho – európskou ambíciou, ktorá sa neopiera o dostatočné fakty a navrhuje najskôr spracovať jej možné ekonomické dopady, upresniť možnosti a východiská a stanoviť relevantné vyčíslenia, ktoré zatiaľ chýbajú.

Kolektívne vyjednávanie a ekologická transformácia

Pán Félix Mailleux z Európskej odborovej konfederácie (ETUC) uviedol druhý panel, zameraný na pravidlá kolektívneho vyjednávania v priemysle, perspektívu zamestnávateľov a kolektívne vyjednávanie v procese ekologickej transformácie.

Béla Galgoczi z Maďarska sa potom vo svojom príspevku zameral na celosvetovú COVID pandémiu, spravodlivú transformáciu a zraniteľnosť krajín V4. Jediný spôsob, ako podľa neho reagovať na dopady klimatických zmien je, že Európa musí ísť príkladom a  zodpovedná európska transformácia sa stane vzorom aj pre krajiny ako sú Čína a India, ktoré vďaka svojim priemyselným technológiám patria k významným znečisťovateľom životného prostredia. Odbory, podľa neho,  majú skúsenosti s transformáciou i zmenami v priemysle, ktoré boli vždy motivované ziskami, napr. snahou vyrábať tam, kde je to lacnejšie, ale táto zmena – čiže znížiť emisie uhlíka – je globálna a je to záležitosť, týkajúca sa prežitia ľudstva. B.Galgoczi zároveň priblížil situáciu v automobilkách Daimler a Volkswagen, kde má prísť v blízkom čase o prácu cca 25 tisíc zamestnancov, ale súčasne sa vytvorí 9 tisíc nových pracovných miest. Ako zdôraznil, v takýchto spoločnostiach je potrebné mať silnú zamestnaneckú radu alebo silné odbory. Najlepšie príklady z kolektívneho vyjednávania v rámci Zelenej transformácie sú, podľa neho, z Kanady, pričom v Európe sú v tejto oblasti ešte značné rezervy. Európska zmluva neumožňuje taký sociálny dialóg, ako je napr. v Spojených štátoch amerických a je potrebné pozrieť sa na plány obnovy, v ktorých sa sociálny dialóg v regióne V4 spomína len veľmi okrajovo.

Isabelle Barthés (Industriall Europe) sa rozhovorila o slogane „Nič o nás bez nás“, ktorý je mottom tejto transformačnej kampane. Podľa nej je potrebné uvedomiť si, že nie všetkých pracovníkov je možné rekvalifikovať. Program dekarbonizácie so zapojením pracovníkov do formovania transformácie, musí zistiť, čo je potrebné na to, aby sa transformácia úspešne zrealizovala, aby sa neopakovali chyby z minulosti (napr. z Belgicka, Holandska a Nemecka z obdobia  80-tych rokov). Sociálny dialóg a kolektívny dialóg nemajú v európskych krajinách rovnakú formu, pričom Zelenou transformáciou sú zasiahnuté viaceré odvetvia. Vo Fínsku napr. vytvorili  11 sektorových transportných plánov, ktorými chcú do roku 2025 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Príkladom je aj Slovensko, ktoré sa v posledných rokoch priveľmi orientovalo na automobilový priemysel. Automobilový priemysel je pritom v súčasnosti veľmi neistý  a bude významne  zasiahnutý dekarbonizáciou. Preto je potrebné zamerať sa na tie najväčšie priemyselné výzvy v strednej, východnej, ale i v južnej Európe. No najväčšou výzvou je podľa nej to, aby nové pracovné miesta vznikli skôr, ako zaniknú tie staré, inak to bude pre celý stredoeurópsky a južný  región veľké sociálne riziko a ťažké to bude aj s následným hľadaným nových, kvalifikovaných  zamestnancov s potrebnými zručnosťami.

Delphine Rudelli (Ceemet- Európska zamestnávateľská organizácia, zastupujúca záujmy kovopriemyslu, strojárstva a technológií) vo svojom príspevku na úvod skonštatoval, že je pozitívne, že Európsky parlament 15. decembra 2021 odhlasoval posilnenie práv zamestnancov na informácie vo vzťahu k tejto transformácii. Klimatická, ale i digitálna transformácia má dopad na automobilový aj metalurgický priemysel, a tiež na ďalšie priemyselné odvetvia. Čína a Spojené štáty americké sú v tomto smere našimi najväčšími konkurentami, ale pre nich nie je klimatické transformácia nosnou témou. Zelená ekologická transformácia tak prinesie nielen výzvy, ale aj nové príležitosti, na ktorých musíme okamžite začať pracovať tak na európskej, ako aj národnej a sektorovej úrovni. Určite to bude mať dopad na automobilový priemysel, ktorý sa začína orientovať na výrobu elektromobilov. Vo Francúzsku sa z tohto dôvodu predpokladá zánik zhruba 100 tisíc pracovných miest z celkového počtu 400 tisíc zamestnancov v priemysle. Potrebné sú digitálne znalosti, ale veľmi dôležité sú aj klasické zručnosti. Z dôvodu odchodu mnohých kvalifikovaných zamestnancov do dôchodku budú chýbať ľudia s potrebnými zručnosťami. Je dôležité  mať dobrý systém odborného vzdelávania a je nutné spolupracovať na sektorovej úrovni s regiónmi a s univerzitami, aby sme sa vedeli vyrovnať s transformáciou, ale aj modernizáciou zručností a rekvalifikáciou zamestnancov, aby sa  zmiernili dopady na zamestnanosť, a to najmä v automobilovom priemysle.

Belgičania Fien Vandamme (ACV-CSC) a Kathleen Van Walle (ACV-CSC METEA) prezentovali projekty, zamerané na klimatické zmeny a presadzovanie zmien zelenej politiky do praxe, keďže aj metalurgické spoločnosti si uvedomujú stúpajúce požiadavky na zlepšenie životného prostredia. Príkladom je vysoká pec v Gente , v ktorej sa budú meniť technológia spaľovania koksu na plasty.

Zástupkyňa Slovenska, Monika Benedeková (KOZ SR), sa vo svojej prezentácii zamerala na priemyselné odvetvia najviac dotknuté transformáciou, ako sú  energetický sektor, hutníctvo,  automobilový priemysel, chemický priemysel a doprava. Slovensko je  priemyselnou krajinou s energeticky náročnými odvetviami, preto transformácia priemyslu na nízkouhlíkovú ekonomiku bude obzvlášť náročná a bude si vyžadovať medzisektorový prístup a predovšetkým komunikáciu so všetkými sociálnymi partnermi. Na Slovensku sa transformácia uskutočňuje na úrovni regiónov, ktoré boli identifikované ako štrukturálne najzraniteľnejšie. Sú nimi Bratislavský, Košický, Banskobystrický a Trenčiansky samosprávny kraj. V týchto regiónoch sa pripravujú plány spravodlivej transformácie za účasti rôznych aktérov, avšak bez  účasti odborov. Najväčšími výzvami v súčasnosti – v súvislosti s prechodom na zelenú ekonomiku – sú zmeny na trhu práce, nedostatok kvalifikovaných zamestnancov a ich zručností, potreba rekvalifikácií a tréningov, nastavenie politík trhu práce, zmeny v dodávateľskom reťazci, investície do zelených riešení, rastúce ceny energií a vstupov, diverzifikácia priemyslu a posilnenie sociálneho dialógu v rámci  procesu transformácie. Zapojenie zástupcov zamestnancov do transformačného procesu je na Slovensku absolútne nedostatočné. Sociálny dialóg reflektuje transformáciu priemyslu zatiaľ najmä z hľadiska eliminácie dopadov  na zamestnancov, v podobe sociálnych plánov, zvýšených sociálnych kompenzácií  v prípade straty pracovného miesta. Odpoveď na  transformáciu  však musí byť komplexnejšia a zahŕňať musí aj preventívne opatrenia, aby k strate pracovných miest nedochádzalo.

Po bohatej diskusii v závere webinára organizátori z EOK – Karin Debroey  a Ludovic Voet – ocenili dobrú pripravenosť prezentujúcich a diskutujúcich k transformácii na zelenú ekonomiku a dekarbonizáciu. Bude nutné pripraviť sa a vystúpiť aj so svojimi postrehmi, návrhmi a argumentami pred Európskou komisiou, aby táto vnímala nastolené problémy  aj zo strany odborov.  Európska komisia pred časom predstavila individuálne učebné schémy k odbornému vzdelávaniu, prostredníctvom ktorých sa môžu ľudia rekvalifikovať a je dôležité sa zamerať sa na to, čo v tejto oblasti robia sociálni partneri v spolupráci s Európskou odborovou konfederáciou.

EOK

Európska odborová konfederácia (EOK) s približne 45 miliónmi odborárov združených v 90 konfederáciách v 38 krajinách vystupuje v mene európskych pracovníkov jednotným hlasom, aby mala silnejšie slovo pri rozhodovaní EÚ.

www.etuc.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.