Štrajky v nemeckých závodoch Volkswagenu sú nielen výstrahou, ale aj dôležitým odkazom pre nás na Slovensku. Keď sa nemeckí zamestnanci – ktorí patria medzi najlepšie platených pracovníkov v európskom automobilovom priemysle – musia uchýliť k štrajkom, aby si udržali svoje mzdy, jasne to ukazuje, že ani ich pracovná istota nie je garantovaná. Prečo by teda slovenskí zamestnanci mali veriť, že ich pracovné pozície nie sú v ohrození, keď už dnes dostávajú výrazne menej za tú istú prácu?
Volkswagen je na Slovensku často oslavovaný ako jeden z najväčších zamestnávateľov a prínosov pre ekonomiku. Realita však ukazuje, že zatiaľ čo nemeckí zamestnanci štrajkujú, aby si udržali svoje platy, slovenskí pracovníci v tej istej firme dostávajú „almužnu“.
Pre Volkswagen je Slovensko stále rajom lacnej výroby, kde pracovnej sile neplatí to, čo si zaslúži. Navyše, ak by výška platov bola jediným problémom firmy, je jasné že slovenskí zamestnanci sa nikdy nedostanú na úroveň svojich nemeckých kolegov. A čo je horšie, manažéri podnikov ako je Volkswagen v honbe za účtovným ziskom nemusia váhať a presunú výrobu inde. Bulharsko a Rumunsko nahradí Slovensko, tak ako Slovensko nahrádzalo Nemecko, či ďalšie západné krajiny.
Tento model lacnej pracovnej sily však nie je dlhodobo udržateľný. Na čo sa musíme pripraviť? Ak odbory v Nemecku dnes bojujú za zachovanie mzdy a pracovných miest, slovenské odbory musia čeliť otázke, ako zabezpečiť, aby slovenský zamestnanec neostal len lacnou pracovnou silou pre globálnych investorov.
Odbory ako kľúč k spravodlivým pracovným podmienkam
Na Slovensku dnes bojujeme s modelom „montovní“, ktorý vytvára závislosť na zahraničných investoroch. Automobilky a ďalšie priemyselné podniky prinášajú málo pridaných hodnôt – vysoké platy, kariérny rast alebo významné investície do vzdelávania pracovníkov sú skôr výnimkou ako pravidlom. Ako na to musia reagovať odbory?
Musíme sa zbaviť strachu z tlaku na zamestnávateľov. Ak nebudeme požadovať vyššie mzdy, zamestnanci ostanú v stave, keď aj pri plnom pracovnom úväzku žijú od výplaty k výplate. Volkswagen dokazuje, že je schopný platiť špičkové platy v Nemecku, takže neexistuje dôvod, prečo by zamestnanci na Slovensku nemali mať z tej istej firmy spravodlivý podiel.
Medzinárodná solidarita
Slovenské odbory by mali v takýchto situáciách aktívne spolupracovať s odbormi v iných krajinách. Štrajky v Nemecku by pre nás mali byť varovaním a zároveň možnosťou, ako ukázať solidaritu. Spoločný tlak na globálneho zamestnávateľa je oveľa efektívnejší ako izolované akcie.
Odbory by mali byť aktívnymi účastníkmi diskusií o tom, aké investície Slovensko priťahuje. Je potrebné odmietnuť ďalšie montovne a podporovať podniky, ktoré vytvárajú hodnotné pracovné miesta s férovými podmienkami. Namiesto kvantity je čas sústrediť sa na kvalitu pracovných miest. A na spravodlivú výšku dôstojnej mzdy.
Ak sa situácia zhorší, slovenské odbory musia byť pripravené viesť štrajky podobné tým nemeckým. Štrajk je legitímnym nástrojom na presadenie záujmov zamestnancov, keď zlyhajú rokovania.
Budúcnosť slovenského zamestnanca: Montážnik alebo partner?
Slovenský zamestnanec dnes stojí pred dôležitou otázkou: Chce byť len lacnou pracovnou silou alebo rovnocenným partnerom v globálnom výrobnom reťazci? Ak chceme druhú možnosť, musíme si uvedomiť, že odbory sú kľúčovým hráčom v tomto boji.
Budúcnosť pracovných podmienok na Slovensku závisí od nás. Nemôžeme čakať, kým sa veci zlepšia samy – musíme konať. Inšpiráciou sú pre nás práve Nemci, ktorí ukazujú, že ak sa chce zamestnanec postaviť za svoje práva, musí byť ochotný bojovať. A to isté platí pre Slovákov.
