Zatiaľ čo hospodárstvo v Nemecku stagnuje a sociálna nerovnosť sa prehlbuje, nový rebríček časopisu Manager Magazin ukazuje, že v najľudnatejšej krajine EÚ opäť stúpol počet miliardárov. Na druhej strane peniaze chýbajú v školstve, zdravotníctve a ďalších oblastiach. Nemecká odborová konfederácia (DGB) spolu s dvomi desiatkami mimovládnych organizácií preto vyzýva na zdanenie superbohatých.
Podľa nemeckých odborárov zrušenie dane z majetku v roku 1997 a ďalšie daňové reformy v uplynulých desaťročiach viedli k tomu, že superboháči, v porovnaní so strednou vrstvou, dnes platia len polovičné dane a odvody. Aj preto mohol ich majetok – napriek všetkým krízam – rásť. Nemecko má tak jednu z najvyšších koncentrácií majetku spomedzi priemyselných krajín. Od roku 2001 sa majetok 100 najbohatších Nemcov zvýšil o 460 miliárd eur. Na druhej strane miera chudoby v Nemecku dosahuje až 16,6 %, pričom každé piate dieťa žije v chudobe.
Veľká sociálna nerovnosť
Čo sa týka rozdelenia bohatstva, Nemecko je tak jednou z najnerovnejších demokracií na svete. Horných 10 percent populácie vlastní viac ako dve tretiny celkového bohatstva. Stredných 40 percent populácie vlastní približne 29 percent a spodná polovica iba 1,2 percenta čistého bohatstva. Inými slovami povedané: prakticky nič.
Zatiaľ čo približne 30 miliónov ľudí nemá žiadne úspory, čím bližšie sa dostávame k vrcholu, koncentrácia bohatstva je čoraz výraznejšia. Horné 1 percento superbohatých vlastní až 37,9 percenta súkromného čistého bohatstva! Superbohatí vlastnia predovšetkým obchodné aktíva (spoločnosti a akcie spoločností), rôzne druhy cenných papierov, nehnuteľnosti, ale aj umelecké diela, zlato a šperky.
Nerovnosť sa meria aj pomocou tzv. Giniho koeficientu, ktorý môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. Pri hodnote 0 má každý v spoločnosti rovnaké množstvo majetku; pri hodnote 1 vlastní prakticky všetko jeden človek. Giniho koeficient bohatstva v Nemecku je 0,83 – aj to dokazuje, aká nerovná je nemecká spoločnosť.
Nemecko upadá
Podľa ekonómov investičný dlh Spolkovej republiky v nasledujúcich 10 rokoch stúpne na min. 600 miliárd eur. Na investície do budúcnosti – do ochrany klímy, vzdelávania a na verejnú infraštruktúru – je preto potrebných dodatočných minimálne 60 miliárd eur ročne. K tomu je potrebné pripočítať peniaze na udržateľné financovanie sociálneho štátu, atď… Keďže superbohatí svojím životným štýlom produkujú mimoriadne veľké množstvo skleníkových plynov, nesú osobitnú zodpovednosť prispieť finančne viac k riešeniu klimatickej krízy.
Podľa DBG na zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov však nestačí len reforma tzv. dlhovej brzdy:
„Ľudia v tejto krajine si všímajú úpadok verejných služieb, ako aj škrty v sociálnych dávkach. Školy a cesty chátrajú, plavárne sa zatvárajú, vlaky rušia pre zničenú železničnú infraštruktúru, úrady zostávajú zatvorené. Zamestnanci vo verejnom sektore sú preťažení a frustrovaní. Vzdelávací systém, na ktorom sa desaťročia šetrilo a je ohlodaný až „na kosť“, vedie k obrovským nerovnostiam vo vzdelaní. Mnohí občania sa odvracajú od demokracie, posilňujú sa krajne pravicové strany. Mladí ľudia sú sklamaní, že boj proti klimatickej kríze napreduje príliš pomaly. Teraz je ten správny moment začať s reformou zdaňovania veľkých majetkov,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Daňová politika je jedným z najúčinnejších nástrojov na znižovanie nerovností a formovanie spoločenských zmien.
Verejnosť na strane odborov
Odbory vo svojich požiadavkách nie sú osamotené. Viaceré prieskumy verejnej mienky ukazujú, že podpora zdaňovania veľkých majetkov je v Nemecku vysoká.
Spravodlivé zdanenie superbohatých by pomohlo zmierniť rastúcu nerovnosť, ktorá predstavuje veľké riziko pre demokraciu. Zároveň by vytvorilo finančný priestor na skutočnú politiku pre ľudí – namiesto úsporných rozpočtov.
Rôzne lobistické združenia, podobne ako na Slovensku, šíria mýty o „škodlivých účinkoch zdaňovania pre hospodárstvo“. Zamlčujú pritom fakt, že zdaňovanie superbohatých nijako nezasiahne strednú triedu a že štátne investície majú pozitívny ekonomický efekt ma celú spoločnosť.
„Je načase konať a postaviť sa proti týmto klamstvám. „Spoločne požadujeme zdaňovanie veľkých majetkov vo forme dane z majetku a mimoriadneho majetkového odvodu. (…) zasadzujeme sa za zdaňovanie majetku v prospech udržateľného financovania verejných služieb, ochrany klímy a podpory krajín s nízkymi príjmami,“ uvádza sa na záver vyhlásenia.