V poslednom období sa – na základe energetickej krízy – začali objavovať na pracoviskách problémy so zabezpečením optimálnej teploty. Zamestnanci sa sťažujú, že najmä v administratívnych, ale aj obchodno-prevádzkových priestoroch či v školách pociťujú tepelný diskomfort. Jednoducho, zamestnávatelia a prevádzkovatelia budov začali šetriť na vykurovaní a znižujú teplotu na pracovisku. Začína to však mať aj neblahé dôsledky na zdravie zamestnancov. Keď človeku pri niekoľkohodinovom pobyte v nedostatočne vykúrených priestoroch začnú krehnúť prsty a „oziabať ho nohy“, asi sa na svoju prácu nebude môcť sústrediť tak, ako treba. Áno, treba sa prispôsobiť, zvyknúť si na nižšie teploty, naučiť sa teplejšie obliekať, ale nie vždy sa to dá dodržať. V rámci úsporných opatrení sa na pracoviskách znížila teplota cca na 18-20°C, čo už mnohí pociťujú ako nedostatočné.
Podľa odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 15. novembra 2022, by sa mala spotreba energie znižovať s ohľadom na naše zdravie. Vnímanie teploty je pritom veľmi subjektívne, závisí od veku ľudí, zdravotného stavu či vykonávanej činnosti. Vo všeobecnosti je pre chladné obdobie roka, ak sa hýbete málo, pre vaše zdravie ešte prípustnou teplotou v interiéri 18 ˚C a optimálnou 20 ˚C. Avšak napríklad pri odpočinku, čítaní knihy, aktivitách za písacím stolom či sledovaní televízie, je optimálna teplota 22 ˚C. V spálňach je odporúčaná nižšia teplota, 18 až 20 ˚C, ktorá umožňuje pokojný spánok. Odporúčané teploty pre kúpeľne sú 22 až 24 °C, vstupné haly 18 až 20 °C. Pri teplotách nižších, ako je prípustná hodnota, sú v riziku najmä starší ľudia, deti (zväčša batoľatá) a ľudia s oslabeným imunitným systémom.
Zdravotné riziká pri pobyte v priestore s teplotou nižšou, než je teplota odporúčaná pre vnútorné prostredie budov, sú napríklad: zvýšené riziko vzniku akútneho respiračného ochorenia, riziko zhoršenia chronických respiračných ochorení, zvýšené riziko infekcie močových ciest, zhoršenie reumatických ochorení, svalová triaška, teplotný diskomfort, hypotermia (podchladenie) a iné.
Na pracoviskách je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre zamestnancov optimálne mikroklimatické podmienky. Ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13° C, ide o chladné obdobie roka. Zamestnávateľ musí dbať na ochranu zdravia zamestnancov pred záťažou chladom. Na pracoviskách s trvalým výkonom práce je preto povinný zabezpečiť dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom a zabezpečiť vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.
Podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v znení vyhlášky č. 227/2019 Z. z., podľa druhu vykonávanej práce rozlišujeme štyri triedy práce a k nim prislúchajúce stanovené prípustné mikroklimatické podmienky na pracovisku.
Od 1. decembra 2022 vstúpila do platnosti novela č. 381/2022 Z. z. ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v znení neskorších predpisov. Novela, v súvislosti s energetickou krízou, dočasne (od 1. decembra 2022 do 31. mája 2023) upravuje minimálnu prípustnú operatívnu teplotu pre chladné obdobie roka v triede práce 1a (zamestnanci, vykonávajúci prevažne administratívnu prác v sede – písanie, práca na počítači, kreslenie, účtovníctvo, kancelárska práca) na 19 °C (pôvodne minimálne 20°C).
Okrem toho, pri zvýšenej záťaži chladom musí zamestnávateľ zabezpečiť pre zamestnancov nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä pri dlhodobej práci na uzatvorenom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov teplota 4 stupne °C a nižšia, a pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 4 stupne °C. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pri záťaži chladom najmenej pol litra teplého nápoja za pracovnú zmenu (odsek 2 písm. a) a b)) a primeranú teplotu poskytovaných nápojov. Zamestnanci často pracujú aj vonku pri nižšej teplote, alebo na polootvorených pracoviskách , ako aj v uzavretých priestoroch, v ktorých sa nízka teplota musí udržiavať z technologických dôvodov. Ak zamestnanec pracuje na pracovisku s teplotou 10°C až 4°C, zamestnávateľ mu musí zabezpečí ohrievareň a ak klesne teplota pod 4°C, zamestnávateľ musí zabezpečiť ohrievareň s vybavením na prehrievanie rúk a ochranný odev. Ohrievareň je priestor, v ktorom teplota dosahuje aspoň 22°C a je vybavený sedacím nábytkom, stolmi a vešiakmi na pracovný a ochranný odev. Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanec s nechránenou pokožkou nevykonával prácu na pracovisku s teplotou nižšou ako -30°C.
A na záver Vždy treba pamätať na to, že úspora energie by nemala ísť na úkor zdravia.
RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., samostatná vedecko-výskumná pracovníčka s bohatými skúsenosťami najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, faktorov pracovného prostredia, trhu práce a zamestnanosti, či pracovnoprávnych vzťahov. Venuje sa aj expertným aktivitám na rôznych projektoch, lektorskej a publikačnej činnosti. Na projekte Podpora kvality sociálneho dialógu sa podieľala ako garantka a odborná analytička na 3 analytických výstupoch a v súčasnosti poskytuje poradenstvo v rámci Klientskeho centra odborov.