Posledné dni sme svedkami súťaže medzi predstaviteľmi opozície i koalície o to, kto navrhne vyššiu sumu životného minima. Ak si odmyslím politické prekáračky o pomoci ľuďom a domácnostiam v čase vysokej inflácie, a ich výsledok, až sa teším, že sa životné minimum začína tešiť čoraz väčšej popularite. Snáď to nebude len chvíľkové blysknutie sa na politickej scéne, ale tí, ktorí o tom môžu rozhodnúť, tému seriózne uchopia a začnú sa jej venovať. Odborná verejnosť to odporúča dlhodobo. Vrátane odborárov. Napríklad v lete 2017 sme upozorňovali na potrebu zmeny systému určenia a valorizácie životného minima a že jeho zvyšovanie je nedostatočné.

Životné minimum sa týka všetkých

KOZ: Rast životného minima na Slovensku je nedostatočný

Zo životného minima sa prežiť nedá, odborári chcú zmeny

Životné minimum sa totiž týka všetkých. Jeho zvýšenie, ako aj spôsob stanovenia, by patrili k systémovým a efektívnym opatreniam, ktoré by zasiahli každého. Životné minimum podstatne a dlhodobo zaostáva za hranicami rizika chudoby. Hodnota hranice chudoby predstavuje 60% mediánu príjmu. Maximálna dávka pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca sa pohybuje na úrovni cca 45%  z hranice chudoby. V krajinách ako napríklad Dánsko je to na úrovni 100%, Belgicko 78%, Luxembursko 83%. Celkovo v krajinách EÚ je stanovenie limitu podpornej dávky, minimálneho alebo garantovaného príjmu odlišné a každá krajina má svoje špecifiká, pričom poväčšine zohľadňuje štruktúru, typ, kondíciu domácností.

Čo v tejto súvislosti odporúčam:

  • V prvom rade zmenu spôsobu určenia (výpočtu) životného minima. V súčasnosti sa určuje ako násobok aktuálne platnej sumy životného minima (do 30.6. bežného roka) a koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Na životné minimum je naviazané množstvo sociálnych dávok a veličín a takto určený spôsob valorizácie môže znevýhodňovať najchudobnejších, keďže rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, a na tom základe valorizácie, môže byť v niektorých rokoch nižší ako valorizácie podľa indexu spotrebiteľských cien.
  • To sa nezaobíde bez jednorazového zvýšenia aktuálnej výšky životného minima a následné nastavenie nového valorizačného mechanizmu. Jednou z možností je exaktné určenie životného minima na základe minimálneho spotrebného koša tovarov a služieb.
  • Administratívny spôsob určovania výšky životného minima (súčasnosť) takto posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň, ktorá by reflektovala vývoj iných socio-ekonomických veličín a ukazovateľov a priebežne (raz za 3 – 5 rokov) prehodnocovať. Vláda sa môže rozhodnúť, či ako posudzované veličiny vyberie z kategórie „mzdy“ alebo „spotrebný kôš“.
  • Vo vzťahu ku kategóriám práce zohľadniť reláciu k minimálnej a/alebo priemernej mzde. Pri tomto výbere by následne valorizácia životného minima kopírovala rast minimálnej/priemernej mzdy. (Napríklad v Holandsku sú stanovené limity dávok pre rozličné typy domácnosti podľa počtu členov ako určité percento z minimálnej mzdy.)
  • Uvažovať o dvoch kategóriách životného minima: nižšia úroveň vo forme existenčného minima zohľadňujúca existenčné potreby a vyššia úroveň vo forme štandardného minima zohľadňujúca aj potreby na kultúru, vzdelávanie, cestovanie, oddych a pod. Ale to je už vyšší level systémových krokov.
  • Ak by životné minimum narástlo na úroveň takmer 50% hrubej minimálnej mzdy, zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu by neplatili dane. Od životného minima sa totiž okrem iného odvíja aj nezdaniteľná časť základu dane (vyjadrená ako jeho 21-násobok). Pri jeho výške 319,70 eur by zamestnanec s minimálnou mzdou 646 eur neplatil dane. Tak by sa určite pomohlo nízkopríjmovým zamestnancom. Životné minimum by sa muselo jednorazovo zvýšiť o takmer 47%. Celkovo by sa zamestnancom znížili dane a zvýšil čistý príjem.

Obávam sa však, že návrhy možných systémových riešení budú zabité ďalšími atómovkami, ktoré síce cielia na reformu rodinnej politiky (avšak bez akejkoľvek diskusie a pripomienkovania!!!), ale od akútnej pomoci pri zdražovaní najviac ohrozeným a zraniteľným skupinám sa vzďaľujú.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.