Od 1. januára 2026 sa minimálna mzda na Slovensku zvýši na 915 eur, čo je o 99 eur viac než v roku 2025. Napriek tomuto rastu však nové údaje projektu WageIndicator – Dôstojná mzda ukazujú, že mzda potrebná na dôstojné prežitie je v každom regióne Slovenska výrazne vyššia ako zákonom stanovené minimum.
Podľa októbrových dát WageIndicatoru predstavuje tzv. living wage – dôstojná mzda napríklad v Košickom regióne až 1 014 eur, v Bratislavskom 991 eur a v Banskobystrickom, Nitrianskom, Trenčianskom či Prešovskom regióne približne 981 eur mesačne. To znamená, že aj po zvýšení minimálnej mzdy o 99 eur od 1. januára 2026 bude rozdiel medzi minimálnou mzdou a dôstojnou mzdou v desiatkach eur (56-99 eur).
Zdroj: Wageindicator/mojplat.sk
Inými slovami: človek, ktorý na Slovensku pracuje za minimálnu mzdu, si nemôže dovoliť plnohodnotne pokryť základné životné potreby – bývanie, stravu, dopravu či vzdelanie detí.
Ako WageIndicator počíta dôstojnú mzdu
Metodika WageIndicatoru vychádza z reálnych dát o cenách tovarov a služieb v jednotlivých regiónoch. Výpočty zohľadňujú spotrebný kôš pre priemernú rodinu (dve dospelé osoby a dve deti), náklady na bývanie, potraviny, dopravu, zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity.
Zdroj: Wageindicator
V porovnaní európskych krajín ukazuje mapa WageIndicatoru, že v západnej Európe je minimálna mzda spravidla rovnaká alebo vyššia než Wageindicatorom nameraná dôstojná mzda, zatiaľ čo v strednej a východnej Európe je zväčša nižšia, vrátane Slovenska, Česka či Maďarska. Len štyri „postkomunistické“ krajiny majú minimálnu mzdu vyššiu ako Wageindicatorom nameranú dôstojnú mzdu – Estónsko, Litva, Poľsko a Bulharsko.
Prečo je rast minimálnej mzdy dôležitý
Zvýšenie minimálnej mzdy má zásadný význam nielen pre nízkopríjmových pracovníkov, ale aj pre ekonomiku ako celok. Vyššie minimálne mzdy zvyšujú kúpnu silu domácností, podporujú spotrebu a domáci dopyt, zvyšujú tlak na zvyšovanie miezd v celej ekonomike, zvyšujú tlak na férové mzdové ohodnotenie a prispievajú k sociálnej stabilite. V prípade, že minimálna mzda presahuje úroveň dôstojnej mzdy, je hlavným benefitom odstraňovanie finančného stresu nízkopríjmových domácností z výdavkových kompromisov.
Slovensko sa však stále nachádza v pasci politík nízkych miezd, ktoré brzdia jeho rozvoj a udržujú mnohé regióny a sektory v stave závislosti od lacnej pracovnej sily. Preto je potrebné pokračovať nielen v zvyšovaní minimálnej mzdy, ale aj v celkovej zmene mzdových politik – posilniť kolektívne vyjednávanie, zmeniť priemyselné a hospodárske politiky a investovať do rozvoja domácej ekonomiky, namiesto slepého lákania priamych zahraničných investícií za každú cenu.
Od minimálnej mzdy k dôstojnej mzde
Rast minimálnej mzdy je vítaným krokom, no dôstojnú mzdu, takú, ktorá umožní žiť bez finančného stresu, dosiahneme len ak sa Slovensko prestane spoliehať na skrachovaný rastový model založený na lacnej práci a bezhlavom lákaní priamych zahraničných investícií.
Aj napriek tvrdeniam, ktoré sa objavujú vo verejnej debate o tom, že na Slovensku nemáme nízke mzdy, len vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, realita ukazuje, že problém je hlavne v nízkych mzdách. Potvrdzuje to aj analýza ekonóma Antona Marcinčina, kde autor konštatuje, že: „Zarážajúci je nízky podiel odmien zamestnancov na HDP, čiže nízke mzdy, a vysoké zaťaženie práce slobodných bezdetných, často mladých ľudí na začiatku svojej kariéry, ktorí sú takto motivovaní, aby si hľadali prácu v zahraničí“ a k téme dodáva: „Čisté zárobky sú na Slovensku nízke nie kvôli vysokému daňovému zaťaženiu, ani kvôli produktivite práce, ale skôr kvôli nedostatočnej vyjednávacej pozícii zamestnancov.“
Ak chceme na Slovensku skutočne spravodlivé a dôstojné pracovné podmienky a odmeňovanie za prácu odmeňovanie, musíme verejnú diskusiu posunúť od skratkovitých tvrdení a riešení k férovému progresívnemu daňovému mixu, vrátane spravodlivých majetkových daní a k podpore kvalitných pracovných miest.
Foto: Pexels