Európa čelí vážnej kríze konkurencieschopnosti. Odpoveďou však nemá byť oslabovanie pravidiel a práv pracujúcich, ale silná a cieľavedomá priemyselná politika. Takýto odkaz zaznel na Európskom priemyselnom summite v Antverpách z úst generálnej tajomníčky Európskej odborovej konfederácie Esther Lynch.
Podľa nej tlak na európsku priemyselnú základňu už dnes vedie k zatváraniu prevádzok a prepúšťaniu vo výrobných regiónoch. „Európa čelí skutočnej výzve v oblasti konkurencieschopnosti. To však neospravedlňuje nesprávnu odpoveď,“ uviedla.
Lynch odmietla predstavu, že riešením je deregulácia, oslabovanie pracovných práv či znižovanie miezd. Takýto prístup by podľa nej viedol len k „pretekom ku dnu“. „Európa nevyhrá tým, že zníži latku,“ zdôraznila.
Podobné obavy vyjadril aj prezident industriAll Europe Michael Vassiliadis. Upozornil, že ak sa neprijmú rázne opatrenia, Európa môže stratiť podporu pracujúcich pre zelenú transformáciu.
Odbory podľa neho dlhodobo podporujú ambíciu vybudovať inovatívny, rastúci a ekologický kontinent, znižovať závislosti a budovať nízkouhlíkovú ekonomiku. „Musíme si však priznať, že podmienky na to, aby pracovníci verili v túto transformáciu ako cestu k lepšej budúcnosti pre seba a svoje deti, sú dnes pod tlakom,“ upozornil.
Zvyšujúca sa priepasť medzi politickými deklaráciami EÚ a realitou pracujúcich – zatváranie podnikov, neistota a ohrozené pracovné miesta – podľa neho posilňuje frustráciu a môže viesť k rastu podpory síl, ktoré spochybňujú samotný európsky projekt.
EOK preto vyzýva na skutočnú európsku priemyselnú politiku založenú na investíciách. Tie by mali smerovať do zvýšenia produktivity, podpory vnútorného dopytu aj rozvoja pracovnej sily.
Podľa odborov investície v posledných rokoch klesli, hoci zisky podnikov rástli. Situáciu môže ešte zhoršiť ukončenie programu Next Generation EU, ak EÚ nepríde s jeho adekvátnou náhradou.
Kľúčom je podľa nich aj investovanie do kvalitných pracovných miest. Nedostatok pracovnej sily totiž súvisí nielen s demografiou, ale aj s nízkymi mzdami, zlými pracovnými podmienkami a nedostatočným vzdelávaním. Pracujúci zároveň tvoria motor vnútorného dopytu – vyššie mzdy znamenajú vyššiu spotrebu priamo v európskej ekonomike.
„Potrebujeme misiou riadenú európsku priemyselnú politiku,“ vyhlásila Lynch. Jej cieľom má byť udržanie výroby v Európe, spravodlivé riadenie zelenej a digitálnej transformácie, ochrana pracovných miest a zabezpečenie férových podmienok v medzinárodnom obchode.
Zároveň zdôraznila, že kvalitné pracovné miesta nie sú nákladom, ale motorom produktivity, inovácií a odolnosti. Bez spravodlivých miezd, odbornej prípravy, sociálneho zabezpečenia a kolektívneho vyjednávania podľa nej nemožno hovoriť o udržateľnej konkurencieschopnosti.
Európa tak podľa odborov stojí pred zásadnou voľbou: buď sa vydá cestou oslabovania ochrany pracujúcich, alebo vybuduje silnejší priemysel prostredníctvom investícií, spravodlivej transformácie a tvorby kvalitných pracovných miest.