Prípad závodu Samsung v maďarskom meste Göd je varovaním, ktoré by nemalo zostať bez odozvy ani na Slovensku. Ide o tzv. Gigafactory na výrobu batérií pre elektromobily, teda o typ prevádzky, ktorý pracuje s chemickými látkami, prachovými kovovými časticami a technologickými procesmi s potenciálne vážnymi zdravotnými rizikami.
Z dostupných informácií vyplýva, že pracovníci boli vystavení extrémnym koncentráciám toxických látok, niektoré limity bolo prekročené až 510-násobne, pričom vláda o problémoch vedela. Napriek tomu výrobu nezastavila – naopak, firme poskytla vysokú verejnú podporu a dala jej čas na „nápravu“, ktorá síce prišla, no bola nedostatočná.
Politici robili to, čo vždy
Tento príbeh nie je len o jednej fabrike. Je o modeli hospodárskej politiky, v ktorom má investor prednosť pred zamestnancami a obyvateľmi. O situácii, keď sa zdravotné riziká pre zamestnancov a miestne komunity považujú za prijateľnú cenu za pracovné miesta, zvýšenú exportnú kapacitu krajiny a politické body. A je aj o tom, že v praxi často nefunguje základný princíp. Ak je ohrozené zdravie, výroba sa má zastaviť, nie dotovať a problémy zametať pod koberec.
Zvlášť znepokojujúce je, že informácie o rizikách v maďarskej fabrike sa riešili na najvyššej politickej úrovni, no konečné rozhodnutie nezohľadňovalo ochranu zdravia, ale obavu z ekonomických a politických dôsledkov. Takýto prístup vysiela nebezpečný signál, nakoľko bezpečnosť práce je dôležitá len dovtedy, kým neohrozí investičné a politické záujmy.
Prípad zároveň ukazuje nedostatky systému kontroly. Ak sa prekračovanie limitov deje opakovane a náprava prichádza až pod tlakom politického alebo mediálneho záujmu, znamená to, že preventívne mechanizmy zlyhávajú. V takom prostredí sú zamestnanci odkázaní najmä na silu vlastnej kolektívnej ochrany, ktorá je v Maďarsku ešte pod väčším tlakom ako na Slovensku.
Gigafactory sa chystá aj na Slovensku
Pre Slovensko je to mimoriadne aktuálna lekcia. Aj u nás sa pripravuje výstavba veľkej továrne na výrobu batérií pre elektromobily. Skúsenosť z Maďarska ukazuje, že otázky bezpečnosti práce, ochrany zdravia a environmentálnych dopadov nemožno riešiť až po spustení výroby. Musia byť jasne a prísne nastavené vopred, spolu s dôslednou kontrolou a silnou účasťou zástupcov zamestnancov.
Aj na Slovensku sa hospodárska politika dlhodobo opiera o lákanie veľkých investorov prostredníctvom dotácií, daňových úľav a výhodných podmienok. Diskusia sa pritom sústreďuje na počet pracovných miest, nie na ich kvalitu, bezpečnosť a dlhodobé dopady na zdravie ľudí a životné prostredie. Práve preto musíme byť ostražití, skúsenosti zo zahraničia ukazujú, ako rýchlo sa môže ekonomický záujem povýšiť nad ochranu zamestnancov.
Odbory v tomto prípade hovoria jasne. Pracovné miesta nesmú vznikať za každú cenu a určite nie za cenu zdravia obyvateľstva. Verejné peniaze nesmú podporovať firmy, ktoré nedodržiavajú bezpečnostné štandardy. A štát nesmie stáť na strane investora proti vlastným občanom.
Skutočne moderná ekonomika sa nemeria objemom investícií, ale tým, ako chráni ľudí, ktorí svojou prácou ekonomiku držia na nohách. Ak sa zdravie zamestnancov stane len položkou v nákladovej tabuľke, nejde o rozvoj, ide o regres k modelu lacnej práce a beznádejného života.
Prípad z Gödu nám pripomína jednoduchú pravdu, tam, kde chýbajú silné odbory a dôsledný štát, rozhoduje len ekonomická kalkulácia. A v nej má zdravie pracujúcich často najnižšiu hodnotu.
Foto: Facebook Samsung SDI Hungary