Dosluhujúci prezident USA Joe Biden bol prvým americkým prezidentom v histórii, ktorý vystúpil na pódiu počas štrajku – na strane štrajkujúcich. Biden bol zároveň tým, kto podpísal krátko po svojom nástupe nariadenie na zvýšenie minimálnej mzdy pre federálnych zmluvných zamestnancov na 15 dolárov na hodinu. Takmer okamžite sa to dotklo približne 370 000 ľudí. Zvýšenie malo známy pozitívny efekt – následkom bola vlna zvyšovania ďalších platov.
Zavádzanie štandardov a pravidiel priaznivých pre pracovníkov do domácich výdavkových programov je jedným z dôvodov, prečo mnohí odborníci a odboroví predstavitelia považujú Joea Bidena za najviac pro-pracovného prezidenta od čias Franklina D. Roosevelta.
Biden posilnil aj federálne orgány, ktoré majú na starosti ochranu práv zamestnancov, vymenil Trumpových úradníkov, ktorí napríklad dlhodobo bránili tomu, aby sa na zamestnancov Uberu pozeralo inak ako na „nezávislých“ dodávateľov.
Množstvo nespravodlivých praktík u známych spoločností ako Space X Elona Muska, Amazon a Starbucks nakoniec viedlo k podpore odborového organizovania a celkovo popularita odborov v USA rastie.
59% americkej verejnosti si napríklad myslí, že pokles odborov a ich vplyvu bol zlý pre pracujúcich ľudí v USA; väčšina si tiež myslí, že to bolo zlé pre celú krajinu.
Za Bidena sa zároveň zvýšil efekt a dopad kolektívnych zmlúv, ako aj legislatívne podporená bezpečnosť pri práci. Naopak, budúci prezident Trump sa bude snažiť veľkú väčšinu dosiahnutých úspechov pre zamestnancov a ich platy či bezpečnosť v zamestnaní zoškrtať alebo priamo zrušiť.
Najväčšou šancou pre zachovanie toho, čo Biden americkým zamestnancom priniesol po jeho odstúpení z volieb, je víťazná kandidatúra Bidenovej viceprezidentky Kamaly Harrisovej. Tá stála pri mnohých zmenách v prospech zamestnancov po Bidenovom boku a pokračovala by ďalej. Atentát na Trumpa, ako dôsledok čoraz extrémnejšej politickej súťaže, jej však veľké šance nedáva.