Vyššie dane, nižší daňový bonus na dieťa či úplne nová daň z finančných transakcií spravia škrty vo všetkých peňaženkách. Dotknú sa jednotlivcov, rodín, živnostníkov, firiem, verejnej správy. Niekoho zabolia viac, niekoho menej.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vplyv nových konsolidačných opatrení vyčíslila na stratu 270 eur na rodinu v budúcom roku.
„Vplyvom prijatých opatrení v roku 2025 disponibilné príjmy pre priemernú rodinu poklesnú bezprostredne o 1,5 % alebo o 270 eur ročne. V relatívnom poňatí, teda v percentuálnom znížení disponibilných príjmov, zaznamenajú najvyšší pokles rodiny nachádzajúce sa uprostred príjmového rebríčka (okolo 2 %),“ uvádza analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Poznámka: Na osi x je v grafe zobrazený ekvivalentný disponibilný ročný príjem prepočítaný na jedného člena rodiny. Počet členov je určený modifikovanou OECD škálou (váha 1 pre prvého dospelého, váha 0,5 pre každého ďalšieho dospelého člena a váha 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov). Zdroj: RRZ
Analytici pritom hodnotili len priame vplyvy zakotvené v konsolidačnom balíku, novoprijaté zákony však budú mať aj ďalšie ekonomické dopady na naše peňaženky.
Bude to ešte viac
Kto a ako pocíti konsolidáciu sa nedá presne vypočítať. Analytici sa však zhodujú, že najviac ovplyvní rozpočty ľudí strednej triedy.
„Nezodpovednou otázkou je reálny dopad týchto zmien na domácnosti a jednotlivé skupiny obyvateľstva – pretože éterom lietajú rôzne sumy, no skutočný dopad na domácnosti bude rôzny a závislý od mnohých faktorov. V každom prípade, bude ťažko nájsť nejakú skupinu obyvateľov, ktorá nebude v „mínuse“,“ píše ekonomický analytik Ján Košč vo svojom poslednom komentári.
„K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispeje úprava rodičovského dôchodku, nasledované zmenami v DPH a daňovom bonuse na dieťa,“ uvádza analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Budeme viac šetriť a menej míňať
Ozdravenie verejných financií je nutné. Konsolidačné opatrenia však podľa mnohých analytikov nie sú koncepčné. Vládny odhad veľkosti balíčka opatrení je na úrovni 2,7 miliardy eur. Druhá vlna šetrenia nás pritom čaká už v budúcom roku. Hoci nemá ísť o tak rozsiahle zmeny ako tento raz, cieľom vládneho kabinetu bude znížiť dlh o ďalších 900 miliónov eur.
Ďalší rozmer, na ktorý poukazujú analytici je, že ozdravenie verejných financií zníži deficit, ale zároveň spomalí ekonomický rast a čaká nás ochladenie ekonomiky.
Zvýšenie dane z pridanej hodnoty potiahne infláciu a stlmí spotrebu domácností. Nová daň z finančných transakcií môže podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zasa negatívne vplývať na súkromné investície.
„V budúcom roku predpovedá ministerstvo financií rast HDP 2,2 %, čo je pokles o 0,4 percentuálneho bodu oproti letnej prognóze. RRZ odhaduje rast na úrovni 2,0 %, čo je pokles o jeden percentuálny bod oproti predchádzajúcej prognóze,“ porovnáva analýza Inštitútu pre stratégie a analýzy.
Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Inštitút pre stratégie a analýzy
Ilustračná fotografia: Pexels