Výskumníci z Inštitútu 2050 predstavili výsledky reprezentatívneho výskumu verejnej mienky „Slovenská klíma 2025“, ktorý mapuje postoje obyvateľov Slovenska k klimatickej zmene, transformácii hospodárstva a sociálnym dopadom týchto procesov.
Online prezentácia výskumu, ktorú viedli autori štúdie Tomáš Chabada a Jan Krajhanzl sa uskutočnila 6. novembra 2025. Súčasťou podujatia, okrem predstavenia výsledkov, bola aj diskusia medzi účastníkmi a zástupcami výskumného tímu, počas ktorej zástupca KOZ SR otvoril otázku, ako sa zistenia prieskumu dajú interpretovať z pohľadu zamestnancov, pracovných podmienok a sociálneho dialógu.
Kľúčové zistenia
Reprezentatívny výskum, ktorý prebehol na vzorke 2 035 respondentov, priniesol viacero alarmujúcich výsledkov. Výskumníci namerali výrazné zníženie životnej úrovne – väčšina respondentov hodnotí svoju ekonomickú situáciu ako horšiu než v predchádzajúcich rokoch, čo je v súlade nielen s inými výskumami, alebo so správou KOZ SR o chudobe, ale aj s pocitmi členov odborov a odborových zväzov, ktoré komunikujú smerom ku KOZ SR.
A hoci bol výskum realizovaný najmä s cieľom zisťovať postoje obyvateľstva ku klimatickej zmene a zelenej transformácií, treba povedať, že ak v spoločnosti rastie ekonomická neistota a pocit, že klimatické a energetické opatrenia dopadnú disproporčne na bežných pracujúcich, tak sa netreba čudovať, že podpora takýchto opatrení klesá a odpor silnie.
Napriek tomu, však na Slovensku značná časť respondentov stále podporuje ciele klimatickej politiky, pričom rovnaký výskum v Česku ukázal, že na Slovensku je podpora klimatickým politikám zatiaľ stále vyššia. Zároveň však výskumníci zistili, že významná časť spoločnosti pochybuje o sociálnej spravodlivosti transformácie.
Bez sociálnej spravodlivosti to nepôjde
Témy ako energetická chudoba, dopravná chudoba, náklady na bývanie či rekvalifikácia pracovníkov sa dostávajú do centra verejného záujmu – toto tvrdenie nevychádza úplne z prezentovaných dát „Slovenská klíma 2025“, no táto téma bola tak predmetom diskusie k správe Inštitútu 2050, ale je dlhodobo aj v centre pozornosti Konfederácie odborových zväzov – analýza KOZ SR.
Všetky tieto tlaky majú negatívne dopady na množstvo spoločenských procesov, od odklonu demokracie, až po odmietavé postoje k štátu, alebo EÚ. Výskumníci Inštitútu 2050 identifikovali segment spoločnosti, ktorý sa obáva, že „zelená transformácia znamená vyššie náklady a zhoršenie životnej situácie“, a ktorý preto potrebuje jasné garancie sociálnej ochrany a spravodlivosti, ak ich politici a odborníci chcú dostať na svoju stranu.
Prečo je to dôležité pre odbory?
Výsledky výskumu potvrdzujú, že odborové zväzy stoja pred novou výzvou – spojiť klimatickú a sociálnu agendu. Pokles životnej úrovne a rast cien zvyšujú potrebu presadzovať spravodlivé rozdelenie nákladov transformácie medzi kapitál a prácu. Zistenia poskytujú silný argument pri kolektívnom vyjednávaní – najmä v odvetviach, kde sa očakávajú zmeny zamestnanosti v dôsledku digitalizácie alebo dekarbonizácie. Odbory môžu tieto dáta využiť na podporu iniciatív zameraných na rekvalifikácie, energetickú efektívnosť domácností, dostupné bývanie, verejnú dopravu, atď. Výskum potvrdzuje, že verejnosť vníma potrebu zmeny, no chce, aby bola sociálne spravodlivá a transparentná – čo je jadrom odborovej politiky.
Čo musíme urobiť?
Zahrnúť zistenia výskumu „Slovenská klíma 2025“ do odborovej komunikácie a doplniť ich medzi tie dáta a argumenty, ktoré sme doteraz používali – ukázať, že klimatická a sociálna spravodlivosť musia ísť ruka v ruke, pretože inak nebude ani jedna z nich úspešná. Rozvíjať dialóg s vládou a zamestnávateľmi o sociálnych dopadoch klimatickej politiky, najmä v energetike, automobilovom, hutníckom a strojárskom priemysle, ktorý tvorí na Slovensku chrbtovú kosť ekonomiky a zároveň je najviac energetický náročný. Podporiť vzdelávanie a rekvalifikácie v regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené prechodom na zelené technológie. Žiadať posilnenie rozvoja obnoviteľných zdrojov energií (OZE), ktoré majú najvyšší potenciál zvyšovať zamestnanosť a tvorbu kvalitných a dôstojných pracovných miest vo všetkých regiónoch Slovenska. Presadzovať kompenzačné mechanizmy pre nízkopríjmové skupiny – aby transformácia neprinášala prekarizáciu a rast chudoby.
Výskum „Slovenská klíma 2025“ prináša jasné posolstvá. Životná úroveň mnohých Slovákov sa zhoršila, a spoločnosť vníma klimatickú transformáciu ako ekonomickú i sociálnu výzvu. Je nutné, aby bol jasne počuť hlas pracujúcich, ich záujmy boli reflektované a zapracované do stratégií, legislatívy a rozvojových projektov Pre odbory to znamená, že boj za klimatickú spravodlivosť sa stáva aj bojom za sociálnu rovnosť, dôstojné pracovné miesta a udržateľnosť života na planéte.