Pojem Hlava XXII pochádza zo známeho románu Josepha Hellera a označuje paradoxnú situáciu, v ktorej jednotlivec nemá dobré riešenie, nech sa rozhodne akokoľvek, vždy poruší pravidlá alebo utrpí škodu. Presne v takejto pasci sa dnes nachádzajú vodiči nákladnej dopravy. A nejde o literárnu metaforu, ale o každodennú realitu na cestách.
Zákon ukladá vodičom povinnosť zabezpečiť, aby vozidlo neohrozovalo ostatných účastníkov cestnej premávky. To zahŕňa aj povinnosť odstrániť sneh a ľad z vozidla. Problém však nastáva v momente, keď sa pozrieme na realitu infraštruktúry, ktorú majú vodiči nákladnej dopravy k dispozícii.
Na Slovensku prakticky neexistujú bezpečné rampy, plošiny alebo technické zariadenia, z ktorých by bolo možné sneh a ľad zo striech kamiónov odstraňovať. Chýbajú na odpočívadlách, odstavných plochách aj na čerpacích staniciach. Vodič tak stojí pred absurdnou voľbou:
buď, poruší zákon a vyrazí na cestu s neodstráneným snehom a ľadom,
alebo sa pokúsi splniť zákonnú povinnosť spôsobom, ktorý vážne ohrozuje jeho zdravie alebo život.
Bezpečnosť pri práci?
Samozrejme, môžeme hovoriť aj ďalšej možnosti, ktorá je možným riešením situácie – konkrétne odmietnutie vyraziť so snehom a ľadom pokrytým dopravným prostriedkom na cestu. Aj tu však narážame na niekoľko „neriešiteľných“ problémov pre samotného vodiča. Vodič zamestnanec sa môže dostať pod tlak zamestnávateľa, ktorý naňho bude tlačiť, aby vyrazil, pretože zákazky, objednávky a normy nepustia. Koľko zamestnancov ma odvahu čeliť tlaku nadriadených a hoci len vsugerovanému strachu z perzekúcie, alebo straty zamestnania? Vodič živnostník je síce formálne sám sebe pánom, ale aj on má podpísané zmluvy o dodaní naloženého tovaru a prípadné zmluvné pokuty ho môžu dostať do existenčného stresu.
Fotografia zverejnená na sociálnych sieťach, na ktorej stojí vodič na streche kamióna bez zaistenia, nie je prejavom nezodpovednosti jednotlivca, hoci tu jednoznačne porušuje zákonné pravidlá o BOZP, pretože vodič si vybral jednu z dvoch nesprávnych možností. Fotografia dokumentuje systémové zlyhanie a je zároveň obžalobou. Ide jednoznačne o zlyhanie štátu, ktorý ukladá povinnosti, ale nevytvára podmienky na ich bezpečné plnenie.
Vodič vždy prehrá
Vodiči nákladných áut tak denne balansujú medzi dvoma rizikami. Riskujú, že pri činnosti, ktorú im ukladá zákon si spôsobia úraz alebo dokonca smrť. Prípadne riskujú, že dostanú pokutu za nedodržanie zákona a ohrozenie ostatných účastníkov dopravy – ktoré sa tiež môže skončiť úrazom, alebo smrťou. Ak dôjde k zraneniu alebo smrti vodiča pri čistení nákladného vozidla, tak podľa zákona bude vinný vodič, lebo nedodržal predpisy BOZP. A ak dôjde k poškodeniu majetku, alebo zdravia ostatných účastníkov dopravy padajúcim ľadom, tak, tak isto bude vinný vodič.
„Toto však nie je individuálne zlyhanie vodičov. Toto je Hlava XXII nákladnej dopravy.“
Ak chceme hovoriť o bezpečnosti na cestách vážne, nestačí sprísňovať pravidlá a ukladať pokuty. Je nevyhnutné investovať do infraštruktúry, vytvoriť bezpečné technické riešenia a viesť dialóg s tými, ktorých sa pravidlá priamo týkajú. Inak budeme naďalej čakať, „kým sa niekto zabije“ – a potom sa tváriť, že ide o nešťastnú náhodu a nedodržanie predpisov, nie o dôsledok dlhodobého zanedbávania problému zo strany kompetentných.
Zdroj obrázka: FB Aliancia Žltý Anjel Assistance24