Európsky parlament uznal vážne riziká a výzvy spojené so zavedením tzv. 28. režimu spoločnosti na úrovni EÚ. Vyplynulo to zo správy poslanca Repasiho, o ktorej poslanci hlasovali na plenárnom zasadnutí. Na závery Parlamentu reagovala Európska odborová konfederácia (EOK) výzvou adresovanou eurokomisárovi Michael McGrath, aby Európska komisia prehodnotila svoj prístup k tomuto návrhu.
Podľa správy Európskeho parlamentu by vytvorenie paralelného celoeurópskeho režimu spoločnosti mohlo priniesť nielen významné technické komplikácie, ale aj reálne riziko zneužívania. Existuje obava, že by ho nepoctiví zamestnávatelia mohli využívať na oslabovanie národných pracovnoprávnych systémov, kolektívneho vyjednávania a účasti zamestnancov na riadení podnikov.
Zavedenie 28. režimu by zároveň mohlo oslabiť úlohu národných inšpektorátov práce. Tie by mali sťaženú možnosť efektívne kontrolovať dodržiavanie právnych predpisov, vyšetrovať porušenia a viesť súdne spory v prípadoch zneužívania. Podľa EOK by to mohlo viesť k podpore najhorších foriem korporátneho vykorisťovania na americký spôsob a poškodiť zodpovedných zamestnávateľov, ktorí prostredníctvom sociálneho dialógu so zástupcami zamestnancov vytvárajú kvalitné pracovné miesta v Európe.
Generálna tajomníčka EOK Esther Lynch zdôraznila, že Európa nemôže riešiť svoje problémy konkurencieschopnosti vytváraním právnej neistoty a medzier v ochrane základných práv: „Európsky parlament správne poukazuje na to, že 28. režim spoločnosti predstavuje zásadné právne, sociálne a ekonomické riziká. Konkurencieschopnosť Európy sa nedá zvyšovať oslabovaním zastúpenia zamestnancov a ich práv,“ uviedla. Zároveň upozornila, že neisté formy práce často bývajú prezentované ako príležitosť, hoci väčšina start-upov sa nikdy nestane úspešnými „jednorožcami“ a riziko podnikania by nemali niesť zamestnanci.
Podľa Esther Lynchovej výskumy jasne ukazujú, že inovácie sú najsilnejšie v členských štátoch so silným kolektívnym vyjednávaním. Európa by preto mala stavať na svojej tradícii sociálneho dialógu a pracovného práva, ktoré prinášajú stabilné riešenia pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Zástupkyňa generálnej tajomníčky EOK Isabelle Schömann upozornila aj na technickú náročnosť zosúladenia nového režimu s 27 národnými pracovnoprávnymi systémami. Skúsenosti podľa nej ukazujú, že zle navrhnuté nástroje v oblasti práva obchodných spoločností bývajú rýchlo zneužívané na obchádzanie práv zamestnancov.
Ako príklad uviedla európsku spoločnosť (SE), kde je viac než 67 % existujúcich SE spoločností tzv. „prázdnymi schránkami“, využívanými na obchádzanie pravidiel správy spoločností a ochrany pracovníkov. Pred zavádzaním nových právnych foriem by sa preto EÚ mala sústrediť na uzatváranie medzier v existujúcej legislatíve.
EOK zároveň vyzýva, aby Európska únia zabezpečila plné rešpektovanie národného pracovného práva, práv na informovanie, konzultácie, účasť zamestnancov a kolektívne vyjednávanie. To by si podľa nej vyžadovalo vytvorenie jednotného európskeho rámca pre informovanie, konzultácie a participáciu, ktorý by sa vzťahoval na európske formy spoločností a podniky využívajúce nástroje práva EÚ umožňujúce cezhraničnú mobilitu.
Rozhodnutie Európsky parlament tak predstavuje dôležitý signál, že ochrana práv pracujúcich a sociálneho dialógu musí zostať základným pilierom európskej integrácie aj v čase diskusií o konkurencieschopnosti a podpore inovácií.