Európska komisia by mala bezodkladne predložiť smernicu o spravodlivej transformácii ako súčasť pripravovaného Aktu o kvalitných pracovných miestach. Vyplýva to z jasného politického signálu, ktorý vyslal Európsky parlament schválením správy o spravodlivej transformácii vo svete práce. Za dokument hlasovalo 420 poslancov, čo predstavuje až 67 % všetkých hlasov.
Toto rozhodnutie prichádza v čase rastúcich geopolitických a obchodných neistôt, keď Európa čelí rozsiahlej vlne reštrukturalizácií najmä v automobilovom, chemickom a oceliarskom priemysle. Medzi rokmi 2019 až 2023 pritom EÚ prišla približne o jeden milión priemyselných pracovných miest. Bez aktívnych nástrojov na riadenie zmien hrozí ďalší úbytok kvalitnej zamestnanosti a oslabovanie sociálnej súdržnosti.
Kľúčovým posolstvom správy je, že pracovníci a ich odborové organizácie musia mať možnosť zmeny spoluutvárať, nie iba znášať ich dôsledky. Spravodlivá transformácia nemá znamenať len zmierňovanie prepúšťania, ale aj prípravu ľudí na nové kvalitné pracovné miesta, najmä prostredníctvom práva na vzdelávanie počas pracovného času.
Výzva je o to naliehavejšia, že podľa Európska komisia bude samotný energetický sektor potrebovať do roku 2030 až 145 000 nových pracovníkov. Zároveň však správa o konkurencieschopnosti, ktorú vypracoval Mario Draghi, upozorňuje na dlhodobý problém: v roku 2016 sa na vzdelávaní zúčastnilo len 37 % dospelých a tento podiel sa odvtedy výrazne nezvýšil.
Európsky parlament preto vyzval Komisiu, aby pripravovaná smernica o spravodlivej transformácii obsahovala najmä:
-
záväzný rámec na predvídanie a riadenie zmien, založený na včasnom a povinnom informovaní a konzultáciách s pracovníkmi a ich zástupcami, ako aj na sociálnom dialógu a kolektívnom vyjednávaní;
-
individuálne právo na platené vzdelávanie počas pracovného času;
-
podnikové a národné stratégie spravodlivej transformácie, pripravované a realizované so zapojením sociálnych partnerov a podporené z fondov EÚ.
Podľa konfederálneho tajomníka Európska odborová konfederácia (EOK) Ludovica Voeta nemá súčasná vlna chaotických zatváraní fabrík a prepúšťaní žiadnych víťazov. „Európa tým natrvalo stráca priemyselnú kapacitu a pracovníci majú čoraz menšiu šancu nájsť si prácu rovnakej kvality,“ upozornil. Zároveň zdôraznil, že právo na vzdelávanie by pomohlo riešiť nedostatok zručností, zvýšiť produktivitu podnikov a pripraviť ľudí na nové príležitosti, najmä v energetike.
Hlasovanie v Európskom parlamente je preto podľa odborov nezameniteľným signálom, že politický mandát je jasný. Inštitúcie EÚ podľa nich s konaním otáľali príliš dlho a situácia pracovníkov sa medzičasom len zhoršila. Spravodlivá transformácia už nie je otázkou budúcnosti – je nevyhnutnosťou, ktorú si pracovníci v celej Európe nemôžu dovoliť ďalej odkladať.