Odbory vyzývajú na legislatívu, ktorá zastaví narastajúcu „epidémiu“ vyhorenia. Stres na pracovisku sa v Európe mení na tichú epidémiu, ktorá si každoročne vyžiada tisíce životov a spôsobuje miliardové škody. Rastúce množstvo dôkazov – vrátane zistení samotnej Európskej komisie – jasne ukazuje, že Európa potrebuje záväznú smernicu o psychosociálnych rizikách. Bez nej sa situácia nebude zlepšovať.
Podľa informácií Európskej federácie odborových zväzov verejných služieb (EPSU), ktorá zastupuje aj zamestnancov európskych inštitúcií, čelí čoraz viac pracovníkov Európskej komisie vyhoreniu. Dôvodom je „extrémne pracovné zaťaženie“, tlak na neustále zvyšovanie výkonu a nedostatočné personálne kapacity.
Tento problém však zďaleka neobmedzuje len bruselské úrady. Naprieč európskymi pracoviskami narastá prepracovanosť do takej miery, že pracovný stres dnes stojí za viac ako 40 % všetkých prípadov depresie a je priamou príčinou približne 10 000 úmrtí ročne. Ekonomické dopady sa odhadujú na 620 miliárd eur ročne.
EOK: Prevencia pracovného stresu musí byť povinnosťou, nie odporúčaním
Európska odborová konfederácia (EOK) preto žiada, aby pripravovaný Balík pre kvalitné pracovné miesta (Quality Jobs Package) obsahoval aj smernicu o psychosociálnych rizikách. Tá by zaviedla povinnosť zamestnávateľov prijímať konkrétne preventívne opatrenia proti vyhoreniu, nadmernému pracovnému tlaku a ďalším formám psychosociálneho ohrozenia.
Generálna tajomníčka EOK Esther Lynch zdôrazňuje: „Stres na pracovisku je predvídateľný a preventabilný. Pracovníci robia maximum, teraz je rad na zamestnávateľoch. Každý zamestnávateľ potrebuje mať konkrétny plán, ktorý bude ľudí chrániť.“
Lynch pripomína, že následky ignorovania tejto témy sú vážne – od depresie a vyhorenia až po srdcové choroby či predčasné úmrtia. Napriek tomu EÚ stále nemá legislatívu, ktorá by psychosociálne riziká systematicky riešila.
EPSU: Situácia úradníkov EÚ kopíruje podmienky vo verejných službách členských štátov
Generálny tajomník EPSU Jan Willem Goudriaan upozorňuje, že stav na pracoviskách EÚ nie je výnimkou: „Situácia úradníkov EÚ pripomína podmienky pracovníkov verejných služieb v členských štátoch. Rozpočtové škrty a úsporné opatrenia oslabujú verejnú správu, čo vedie k stresu aj k zhoršeniu kvality práce. Komisia musí konať – nielen pre občanov EÚ, ale aj pre svoj vlastný personál.“
Aj slovenské pracoviská čelia nárastu vyhorenia, prepracovanosti a psychickej záťaže. Podľa Bohuslava Bendíka, odborníka KOZ SR pre BOZP, ale aj dostupných dát z inšpekcie práce často podceňujú psychosociálne riziká, hoci ich povinnosť posudzovať tieto faktory vyplýva už z existujúcich smerníc o BOZP.
Záväzná európska smernica by:
-
stanovila jednotné minimálne štandardy ochrany zdravia,
-
jasne definovala povinnosti zamestnávateľov pri prevencii stresu,
-
posilnila kontrolné a inšpekčné mechanizmy,
-
zlepšila pracovné podmienky miliónov pracovníkov v EÚ, vrátane Slovenska.
Rastúce množstvo dôkazov, tlak zo strany odborov a signály priamo z inštitúcií EÚ hovoria jasne: Európa potrebuje smernicu o pracovnom strese a psychosociálnych rizikách. Bez nej bude pokračovať nielen poškodzovanie zdravia pracovníkov, ale aj oslabovanie kvality verejných služieb a produktivity v celej Únii. Je načase, aby EÚ naozaj chránila zdravie ľudí – fyzické aj duševné.