Analýza Európskej konfederácie odborových zväzov (EOK) zistila, že priemerný ročný účet za energie je v súčasnosti vyšší ako mesačná mzda nízko platených pracovníkov vo väčšine členských štátov EÚ.
Približne 9,5 milióna pracujúcich malo problémy s platením účtov za energie už pred začiatkom krízy životných nákladov a teraz sa náklady na plyn a elektrinu v celej Európe v porovnaní s minulým rokom zvýšili o 38 %.
V 16 členských štátoch EÚ musia pracovníci s minimálnou mzdou odkladať bokom sumu rovnajúcu sa mesačnej mzde alebo vyššiu, aby mohli doma svietiť a kúriť (tabuľka 1). V roku 2021 sa to týkalo ôsmich členských štátov.
Počet dní, počas ktorých musí osoba zarábajúca minimálnu mzdu pracovať, aby mohla zaplatiť faktúru za energie, sa v niektorých krajinách dramaticky zvýšil: Estónsko (+26), Holandsko (+20), Česko (+17), Lotyšsko (+16).
V štyroch krajinách – na Slovensku, v Grécku, Česku a Taliansku – je priemerný ročný účet za energie v súčasnosti tiež vyšší ako mesačná mzda pracovníka zarábajúceho priemernú mzdu.
Členské štáty EÚ, v ktorých ročné účty za energie stoja mesačnú mzdu alebo viac pre pracovníkov s minimálnou mzdou (všetky údaje v národných menách)
Krajina | Ročné náklady na energie júl 2022 | Hrubá minimálna mzda (mesačne) 2022 | Počet pracovných dní za hrubú minimálnu mzdu na zaplatenie ročných faktúr za energie 2022 |
Francúzsko | 1.603 | 1.646 | 30 |
Rumunsko | 2.506 | 2.550 | 30 |
Maďarsko | 198.497 | 200.000 | 30 |
Nemecko | 1.907 | 1.744 | 33 |
Portugalsko | 950 | 823 | 35 |
Bulharsko | 836 | 710 | 36 |
Írsko | 2.104 | 1.775 | 36 |
Lotyšsko | 604 | 500 | 37 |
Belgicko | 2.227 | 1.842 | 37 |
Chorvátsko | 5.746 | 4.688 | 37 |
Španielsko | 1.455 | 1.167 | 38 |
Slovensko | 959 | 646 | 45 |
Holandsko | 2.755 | 1.756 | 48 |
Grécko | 1.479 | 832 | 54 |
Estónsko | 1.165 | 654 | 54 |
Česko | 34.468 | 16.200 | 65 |
Výsledky analýzy Európskeho odborového inštitútu, nezávislého výskumného centra EOK, prichádzajú pred piatkovým mimoriadnym zasadnutím Rady EÚ pre energetiku.
EOK v šesťbodovom pláne vyzýva vedúcich predstaviteľov, aby prijali rozhodné opatrenia na ukončenie neudržateľného zvyšovania cien energií v Európe. Plán bol zaslaný Ursule von der Leyenovej, Charlesovi Michelovi a ďalším európskym lídrom, a obsahuje požiadavky na:
- Zvyšovanie platov v súlade s rastom životných nákladov, čo znamená podporu kolektívneho vyjednávania.
- Zvýšenie minimálnej mzdy s cieľom zabezpečiť jej primeranosť a cielené núdzové platby pre ľudí s nízkymi mzdami, ktorí majú problémy s platením účtov za energie, spolu so zákazom odpojenia od siete.
- Zastropovanie nákladov na energie pre ľudí a daň z nadmerných ziskov energetických spoločností.
- Vnútroštátne a európske protikrízové podporné opatrenia na ochranu príjmov a pracovných miest v priemysle, službách a verejnom sektore vrátane opatrení typu SURE na ochranu pracovných miest, príjmov a financovanie sociálnych opatrení na zvládnutie tejto krízy a procesov spravodlivej transformácie
Zástupkyňa generálneho tajomníka EOK Esther Lynchová uviedla: „Milióny pracujúcich mali problémy s platením účtov už pred touto krízou a teraz sa od nich žiada, aby platili prudko rastúce náklady na energie pri mzdách, ktorých hodnota klesá. Keď váš účet stojí viac ako mesačnú mzdu, neexistuje žiadny šikovný trik na úsporu peňazí, ktorý by to zmenil. Tieto ceny sú teraz pre milióny ľudí jednoducho nedostupné. Za týmito číslami sú skutoční ľudia, ktorí musia robiť stále ťažšie rozhodnutia o tom, či si môžu dovoliť kúriť alebo variť teplé jedlo pre svoje deti. Medzitým si generálni riaditelia a akcionári energetických spoločností užívajú rekordné zisky na ich úkor. Je to nemorálne a politici musia túto krízu zvládnuť skôr, ako bude túto zimu stáť životy. Je čas na spravodlivé zvýšenie miezd, obmedzenie cien energií, zdanenie nadmerných ziskov a núdzové platby najchudobnejším domácnostiam.“
Zástupkyňa generálneho tajomníka EOK Esther Lynchová
Poznámky
**: Na úpravu miezd sa použila jarná prognóza AMECO o zmenách miezd/mzdových nákladov v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021.
Zdroj: náklady na elektrinu a zemný plyn na základe priemernej spotreby domácností v roku 2019 (spotreba elektriny z Oddyssee-Mure; plyn vypočítaný ako podiel zemného plynu z celkovej spotreby energie domácností v roku 2020 z Eurostatu (NRG_BAL) na krajinu vynásobený spotrebou energie na domácnosť z Oddyssee-Mure; vynásobený polročnými cenami elektriny a zemného plynu získanými z Eurostatu.
Čisté ročné príjmy sú vypočítané s daňovou sadzbou pre jednu osobu zarábajúcu 100 % priemeru z Eurostatu (EARN_NT_NET) a minimálna mzda je vyjadrená na mesiac a získaná z Eurostatu. Podiel energií je vyjadrený v percentách vzhľadom na priemerný ročný zárobok. Odhadovaná zmena do júla 2022 Čisté ročné príjmy sú upravené pomocou percentuálnej zmeny nominálnych odmien zamestnancov z jarnej prognózy Ameco Eurostatu a energie sú upravené pomocou zložiek HCIP pre elektrinu a plyn.
Tabuľka 2: Náklady na energiu v porovnaní s priemerným zárobkom vo všetkých členských štátoch s dostupnými údajmi (všetky údaje v národných menách)
Krajina | Ročné náklady na energiu júl 2022 | Priemerný ročný čistý zárobok 2022** | Počet pracovných dní s priemerným čistým zárobkom na zaplatenie ročného účtu za energie 2022 |
Litva | 402 | 12.906 | 11 |
Luxembursko | 1.870 | 47.967 | 14 |
Rakúsko | 1.562 | 34.251 | 17 |
Poľsko | 2.344 | 50.051 | 17 |
Lotyšsko | 604 | 11.835 | 19 |
Maďarsko | 198.497 | 3.768.313 | 19 |
Francúzsko | 1.603 | 29.972 | 20 |
Írsko | 2.104 | 38.555 | 20 |
Bulharsko | 836 | 14.854 | 21 |
Nemecko | 1.907 | 33.847 | 21 |
Dánsko | 17.239 | 305.793 | 21 |
Rumunsko | 2.506 | 42.563 | 21 |
Portugalsko | 950 | 15.444 | 22 |
Slovinsko | 970 | 15.281 | 23 |
Španielsko | 1.455 | 21.872 | 24 |
Holandsko | 2.755 | 41.363 | 24 |
Belgicko | 2.227 | 33.336 | 24 |
Estónsko | 1.165 | 16.236 | 26 |
Švédsko | 26.503 | 367.320 | 26 |
Chorvátsko | 5.746 | 79.061 | 27 |
Slovensko | 959 | 11.551 | 30 |
Taliansko | 2.071 | 24.849 | 30 |
Česko | 34.468 | 376.777 | 33 |
Grécko | 1.479 | 15.124 | 36 |
Zdroj: EOK
Európska odborová konfederácia (EOK) s približne 45 miliónmi odborárov združených v 90 konfederáciách v 38 krajinách vystupuje v mene európskych pracovníkov jednotným hlasom, aby mala silnejšie slovo pri rozhodovaní EÚ.