Koncom januára sa pod záštitou prezidentky Konfederácie odborových zväzov SR Moniky Uhlerovej konal seminár Spoločné kroky odborových organizácií k znižovaniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Podujatie bolo súčasťou európskeho projektu „Mind the GAP!“ (Pamätaj na mzdovú medzeru!), zameraného na posilnenie kapacít odborových organizácií pri presadzovaní rodovej rovnosti v odmeňovaní a na prípravu na uplatňovanie smernice EÚ o transparentnosti odmeňovania.
Úvodné informácie o projekte Mind the GAP! prezentovala hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. Priblížila, že ide o medzinárodnú iniciatívu realizovanú v 10 európskych krajinách, koordinovanú Maltskou odborovou konfederáciou (General Workers’ Union z Malty), so zapojením Európskej odborovej konfederácie (EOK) a Európskej federácie odborových organizácii vo verejných službách (EPSU). Slovensko je v projekte zastúpené Konfederáciou odborových zväzov SR a jej komisiou pre rodovú rovnosť, ako pridruženým partnerom.
Projekt reaguje na dlhodobo pretrvávajúce nerovnosti v odmeňovaní žien a mužov, ktoré sa v posledných rokoch ešte prehĺbili v dôsledku pandémie, energetickej krízy, vojny na Ukrajine a úsporných politík. Ako zaznelo, bez aktívnej úlohy odborov a kolektívneho vyjednávania sa tieto nerovnosti nedajú systémovo odstrániť.
Webinár KOZ SR – Mind The GAP! – 22. januára 2026
Slovenská realita: dáta, ktoré nemožno ignorovať
Martina Nemethová vo svojom vystúpení poukázala na to, že rodový mzdový rozdiel na Slovensku dosahuje 18,4 %, čo je výrazne viac než priemer Európskej únie. Podľa odhadov analýzy KOZ SR „Karafiát nestačí“, pri súčasnom tempe zmien by sa Slovensko k platovej rovnosti dostalo až okolo roku 2050.
Osobitnú pozornosť venovala tzv. „trestu za materstvo“. Najväčšie rozdiely v zamestnanosti a mzdách vznikajú vo vekovej skupine 25 – 39 rokov, teda v období, keď ženy najčastejšie čelia kombinácii práce a starostlivosti o rodinu. Prezentované boli aj výrazné regionálne rozdiely, keď zamestnanosť žien na východnom Slovensku výrazne zaostáva za Bratislavským krajom.
Zaznelo tiež, že napriek vyššej úrovni vzdelania žien na Slovensku sa tento „vzdelanostný kapitál“ nepretavuje do férového postavenia na trhu práce ani do primeraného odmeňovania. Tieto rozdiely sa prejavujú horizontálnou segregáciou na trhu práce – teda, že ženy väčšinou vykonávajú zamestnania, ktoré sú menej platené – tu je samozrejme legitímnou otázkou, či nízke mzdy v týchto povolaniach nie sú práve dôsledkom toho, že ich spoločnosť považuje za menej hodnotné práve preto, že ich zväčša vykonávajú ženy. Ale na trhu práce ženy narážajú aj na vertikálnu segregáciu, a „sklenený strop“, teda problém s tým, že muži sú uprednostňovaní na vyššie riadiace, manažérske a výkonné funkcie, takže ženy často ani nemajú možnosť dosiahnuť na vyššie mzdy. Navyše prestávky kvôli materskej dovolenke a povinnostiam súvisiacim s výchovou detí znižujú šance žien na kariérny postup.
V tejto časti diskusie zaznelo, že čiastočným riešením týchto problémov môže byť aj väčšia dostupnosť skrátených úväzkov, no na druhej strane je potrebné bojovať aj za zvyšovanie miezd. A zároveň jedným z možných riešení je aj skracovanie pracovného času, ktoré odborové organizácie na Slovensku dlhodobo žiadajú. Skracovanie pracovného času by zabezpečilo väčšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a skúsenosti z krajín, ktoré skracovali pracovný čas potvrdzujú, že v domácnostiach dochádza k väčšiemu prerozdeľovaniu tzv. „neplatenej práce“ medzi partnermi.
Rodová rovnosť ako súčasť práce prispôsobenej životným etapám
Diskusia o znižovaní mzdových rozdielov medzi ženami a mužmi sa čoraz viac prelína s otázkou, ako je práca nastavená v rôznych životných etapách. Nerovnosti v odmeňovaní totiž nevznikajú len v dôsledku diskriminácie, ale aj v dôsledku toho, že pracovné prostredie často nereflektuje meniace sa potreby pracovníkov a pracovníčok – rodičov malých detí, neformálnych opatrovateľov, ale aj starších zamestnancov, ktorých pracovný život sa predlžuje. Aj preto je dôležité prepájať rodovú rovnosť s konceptom vekového manažmentu.
Ako na workshope zdôraznila Martina Nemethová, KOZ SR participuje na tejto téme v rámci národného projektu „Vekový manažment: Práca prispôsobená životným etapám“, ktorý realizuje Aliancia sektorových rád. Projekt reaguje na starnutie populácie, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a potrebu udržať pracovnú schopnosť a zdravie zamestnancov počas celého pracovného života.
Základom projektu je systematické meranie indexu pracovnej schopnosti a mapovanie opatrení, ktoré zamestnávatelia uplatňujú – alebo neuplatňujú – pri zohľadňovaní potrieb pracovníkov v rôznych vekových a životných situáciách. Z pohľadu odborov ide o mimoriadne dôležitý nástroj, ktorý môže posilniť argumenty pre flexibilné formy práce, skracovanie pracovného času, návratové plány po rodičovskej dovolenke, ale aj pre úpravu pracovných podmienok pre starších zamestnancov. Prepojenie rodovej rovnosti, vekového manažmentu a kolektívneho vyjednávania tak otvára cestu k spravodlivejšiemu a udržateľnejšiemu trhu práce, ktorý nebude vytláčať ženy ani starších pracovníkov, ale umožní im zostať aktívnymi, dôstojne odmeňovanými a plnohodnotne zapojenými do pracovného života.