Platformová práca v posledných rokoch výrazne rastie. Vďaka rozmachu digitálnych technológií a internetu pribúdajú doručovacie aplikácie, taxislužby, ako aj tzv. práca na voľnej nohe. Flexibilné pracovné podmienky znamenajú pre mnohých vítanú príležitosť zarobiť si. Súčasne však tento model prináša množstvo problémov. Nový výskum totiž ukazuje, že tzv. „platformizácia práce“ zasahuje naprieč sektormi a mení spôsob, akým je práca v EÚ organizovaná, riadená a kontrolovaná.
Najčastejším problémom ľudí pracujúcich v tzv. platformovej ekonomike. je neistota ich pracovnoprávneho postavenia. Väčšina z nich je formálne klasifikovaná ako samostatne zárobkovo činné osoby, aj keď v praxi vykonávajú činnosti porovnateľné so závislou prácou – majú obmedzenú možnosť určovať si pracovný čas či ceny služieb, podliehajú hodnotiacim algoritmom a môžu byť jednostranne „deaktivovaní“ bez jasného právneho procesu. Takéto nastavenie umožňuje platformám vyhnúť sa povinnostiam, ktoré by mali ako zamestnávatelia – napríklad zabezpečeniu sociálneho a zdravotného poistenia či dodržiavaniu pravidiel pracovnej bezpečnosti.
Ďalším problémom je nedostatočná sociálna ochrana. Platformoví pracovníci často nemajú nárok na platenú dovolenku, nemocenské, materské alebo dôchodkové zabezpečenie, čo ich vystavuje vysokému riziku príjmovej nestability, najmä v prípade ochorenia alebo dočasnej neschopnosti pracovať. Pandémia COVID-19 ukázala, že títo pracovníci sú jednou z najzraniteľnejších skupín na trhu práce, a zároveň zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní základných služieb. Absencia sociálnych istôt a nevyhnutnosť nepretržite pracovať výrazne prispievajú aj k problémom duševného a fyzického zdravia.
Platformizácia sa netýka len tzv. príležitostnej práce
Dôležitým zistením je, že tento fenomén už dávno nespadá výlučne do kategórie tzv. „gig ekonomiky“(príležitostnej resp. brigádnickej práce). Podľa štatistík z nedávnej štúdie AIM-WORK 2024–2025, ktorá bola urobená na vzorke 70 tisíc pracovníkov vo všetkých krajinách EÚ, používa digitálne nástroje pri práci viac ako 90 % pracovníkov. Zhruba 30 % uvádza, že v poslednom roku aspoň raz využili aj AI nástroje (napr. chatboty či generovanie textu) pre pracovné účely — pre písanie, preklady či spracovanie údajov.
To znamená, že platformizácia zasahuje tradičné zamestnania — od administratívy, cez dopravu, logistiku, až po priemysel či služby. Digitálne monitorovanie či algoritmické riadenie sa tak stávajú bežnou súčasťou práce pre milióny ľudí v celej EÚ.
Formy digitálnej kontroly
Autori správy rozdeľujú pracovníkov do šiestich kategórií podľa toho, do akej miery sú vystavení digitálnym nástrojom, monitoringu s algoritmickému riadeniu:
- približne 6 % pracovníkov v EÚ vôbec nepoužíva digitálne nástroje a nie je oboznámených s žiadnou formou platformizácie.
- 33 % pracovníkov používa digitálne nástroje, no nepodlieha žiadnemu monitoringu či algoritmickému riadeniu,
- 42 % patrí do kategórie čiastočnej (alebo slabšej) platformizácie. To znamená, že sú vystavení aspoň jednej forme digitálneho monitorovania a jednej forme algoritmického riadenia, ale nie viac ako jednej z každej kategórie.
- približne 9 % je zaradených do tzv. „informačnej platformizácie“ —Tá sa najčastejšie vyskytuje vo finančnom a poisťovacom sektore.
- asi 7 % zažíva „fyzickú platformizáciu“ —Tento typ je bežný v odvetviach ako ťažba, doprava a logistika.
- a približne 2 % pracovníkov je „plne platformizovaných“ — teda vystavených všetkým formám monitoringu a algoritmického riadenia naraz.
Z hľadiska kvality práce správa upozorňuje, že hoci „slabšie“ formy (napr. používanie digitálnych nástrojov bez monitoringu) nemusia výrazne zhoršovať pracovné podmienky, kategórie „fyzickej“ a „plnej“ platformizácie sú spojené s horšou kvalitou práce — nižšou slobodou, vyšším stresom, menšou autonómiou a väčšou psychickou záťažou.
Prečo platformizácia predstavuje problém
- Erozia autonómie, súkromia a dôstojnosti práce
Algoritmické riadenie často znamená, že pracovník nemá skutočnú kontrolu nad tým, kedy a ako pracuje — čas príchodu a odchodu, rozdelenie úloh, priorita objednávok, hodnotenie výkonu, to všetko môže byť určené algoritmom. Takáto digitálna kontrola je často netransparentná — pracovník nemusí vedieť, podľa čoho je hodnotený, alebo prečo bol pracovný čas alebo objem práce upravený. To výrazne oslabuje jeho autonómiu a možnosť odvolania sa voči rozhodnutiam, zvyšuje pocit neosobnosti či nespravodlivosti.
- Zvýšený stres, duševné zaťaženie, psychické riziká
Ako upozorňuje správa, hoci pri niektorých typoch platformizácie môžu klesnúť fyzické riziká (napr. menej manuálnej práce, menej fyzickej námahy), naopak rastú psychosociálne riziká — stres z kontroly, neistota, tlak na výkon, pocit stáleho dohľadu. Pre tých, ktorí sú vystavení „fyzickej“ alebo „plnej“ platformizácii, to môže znamenať výrazné zhoršenie pracovných podmienok, vyhorenie či zníženú spokojnosť s prácou.
- Nejednoznačný právny a sociálny status
Ako pri klasickej platformovej práci, aj pri platformizovanom zamestnaní platí, že pomerne často sa upriamuje snaha o maximalizáciu flexibility a minimalizáciu záväzkov — čo môže viesť k obchádzaniu pracovnoprávnych a sociálnych povinností (sociálne poistenie, práva zamestnancov, ochrana pri chorobe či úraze). Navyše — keď je riadenie decentralizované cez digitálne platformy alebo algoritmy, môže byť ťažšie určiť, kto je „zamestnávateľ“, a kto má niesť zodpovednosť za dodržiavanie pracovných štandardov.
- Širší dopad na trh práce a nerovnosti
Platformizácia sa neobmedzuje len na jednotlivé „gig“ platformy — transformuje celý spôsob organizácie práce v EÚ. To znamená, že tlak na efektivitu a kontrolu sa môže rozšíriť aj do tradičných odvetví ako je logistika, doprava, administratíva, verejný sektor, či priemysel. V záujme konkurencieschopnosti môžu firmy uprednostňovať modely s algoritmickým riadením, čo vedie k všeobecnému zhoršovaniu pracovných podmienok a rastu tzv. prekariátu (pracovníci s neistým postavením, nízkou stabilitou a minimom sociálnych záruk).
Hľadanie rovnováhy
Platformizácia práce prináša paradox: digitálne technológie môžu skutočne uľahčiť prácu, zvýšiť efektivitu, uľahčiť koordináciu, pomôcť pri rutinných úlohách a – v ideálnom prípade – ponúknuť flexibilitu. Na druhej strane však čoraz častejšie znamenajú stratu autonómie, zhoršenie pracovných podmienok, narastajúci tlak, psychickú záťaž a neistotu.
Dôležitá je preto aj regulácia, transparentnosť a zodpovedné uplatňovanie práv. Potrebné je, aby pracovníci mali jasný právny status, záruky sociálneho zabezpečenia, možnosť kontroly nad algoritmickým riadením, prehľad o tom, ako sú ich údaje spracované, a možnosť sa brániť nespravodlivým rozhodnutiam.
Ak sa tak nestane, hrozí, že digitálna transformácia práce sa stane menej otázkou pokroku a viac otázkou stratenej dôstojnosti práce — a že platformizácia bude znamenať skôr viac kontroly a neistoty než viac slobody a flexibility.
Zdroj: Social Europe
Foto: Flickr