Diskusia s členmi Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: Aká bude budúcnosť Európy podľa mladých ľudí?

Diskusia s členmi Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: Aká bude budúcnosť Európy podľa mladých ľudí?

Európske inštitúcie sa zaviazali, že budú Európanov počúvať a že sa v rámci svojich právomocí budú zaoberať podnetmi a odporúčaniami, ktoré vzniknú počas Konferencie o budúcnosti Európy.

Členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov SR zorganizovali stretnutie s mladými odborármi v Liptovskej Štiavnici, na ktorom obe skupiny prezentovali svoj pohľad na budúcnosť Európy.

Člen EHSV Miroslav Hajnoš predstavil tému Konferencie o budúcnosti Európy, ako aj digitálnu platformu, prostredníctvom ktorej je možné uviesť podnet v rôznych oblastiach. Po prezentácii nasledovala diskusia s prítomnými členmi EHSV, moderovaná Martinou Nemethovou, riaditeľkou Kancelárie KOZ SR. Diskutérmi boli Emil Machyna, člen EHSV v skupine zástupcov zamestnancov a predseda Rady OZ KOVO, Martina Širhalová, členka EHSV v skupine zamestnávateľov a zahraničná tajomníčka AZZZ SR, a Rudolf Kropil, člen EHSV za záujmové združenia, prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Technickej univerzity vo Zvolene.

Martina Širhalová vo svojom vystúpení informovala prítomných o histórii a štruktúre EHSV, ktorý vznikol už v roku 1957 a sú v ňom zapojení zástupcovia všetkých krajín EÚ. Slovenská republika má 9 členov, ich počet sa určuje podľa veľkosti krajiny. Pripomenula, že členovia EHSV sa „ako zástupcovia občianskej spoločnosti vyjadrujú ku každému prejedávanému dokumentu po konsenze všetkých skupín, ku každej téme sa stretávajú pred vydaním stanoviska pracovné skupiny. EHSV je mostom medzi EÚ a zamestnávateľskými organizáciami, odborármi a zástupcami záujmových skupín.“

Rudolf Kropil upresnil, že pod záujmové skupiny spadajú aj vysoké školy a univerzity, výskumné a inovačné skupiny, priemysel, SAV, dôchodcovia a zdravotne znevýhodnení ľudia, zastupujú širokú skupinu populácie.

Predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna uviedol: „Na EHSV preberáme konkrétne materiály a pripomienkujeme sociálnoekonomické záležitosti, ktoré majú dopad na občanov všetkých krajín EÚ.“ Zdôraznil význam ekonomickej časti dopadov. Poznamenal, že najväčšia choroba je pocit samoty, čo platí obzvlášť pri sociálnoekonomických otázkach. Vyzdvihol aj význam zastúpenia pripomienkovania a predkladania návrhov. Je však veľmi dôležité pri každom rozhodnutí dodržiavať pravidlá. Poukázal na skutočnosť, že v Európe je veľký tlak na infláciu a doplatí na to najslabšia ekonomická skupina.

„Je potrebné poukázať na nečinnosť Európskej banky v problematike voľných peňazí práve v súvislosti s infláciou a mínusovými úrokovými sadzbami. Slovensko je malá ekonomika,“ uviedol Emil Machyna.

Zároveň sa dotkol aj problematiky zelenej ekonomiky, kde je potrebné pripraviť opatrenia voči veľkým výrobcom. Ako príklad uviedol veľké balenia s malým množstvom samotného obsahu. Uviedol, že je potrebné mobilizovať ľudí za správny ekonomický, sociálny, aj enviromentálny postoj.

Diskusia sa zamerala nielen na ekonomiku, ale aj na rozvoj spoločnosti a vzdelávanie. „Len malé percento HDP ide na vzdelávanie a výskum. Hovorí sa o vedomostnej ekonomike, ale od roku 1989 sme sa veľmi neposunuli. Je potrebné klásť dôraz na vzdelávanie a používanie moderných technológií. Školy znižujú svoju kvalitu a úroveň. Poukázať však treba aj na úspech, kde v hodnotení vysokých škôl na svete má Slovensko v prvej 1000-ke až 13 vysokých škôl. Vysoké školstvo je v našej krajine na dobrej úrovni. Je však potrebné poukazovať na potrebu a nevyhnutnosť celoživotného vzdelávania. Počet VŠ je na obyvateľov primeraný,“ uviedol Rudolf Kropil.

V rámci workshopu mladí odborári prediskutovali všetky kľúčové témy, ktoré sú uvedene v digitálnej platforme.

Na tému Európska demokracia účastníci uviedli: „Vzhľadom na vrastajúci radikalizmus a populizmus naprieč všetkými štátmi EÚ je potrebné jasne zadefinovať a určiť hranice práv a slobôd s cieľom eliminovať javy, ktoré demokraciu v EÚ ohrozujú. Ohýbanie a zneužívanie zákonov o slobode slova, šírenie poloprávd, propagánd a dezinformácií nám priamo pred očami prekrúcajú hodnoty slobodného sveta. Preto treba urobiť legislatívne zmeny pre jasné vymedzenie týchto javov z demokratickej spoločnosti a minimalizovať rozširujúcu sa polarizáciu spoločnosti. Nemenej dôležitou úlohou je zintenzívniť osvetu pozitívnych vplyvov demokracie smerom k obyvateľom EÚ.“

Na tému Vzdelávanie, kultúra, mládež a šport uviedli: „Navrhujeme cielenejšie smerovanie k pozitívnej stimulácii zamestnancov s ohľadom na náročnosť a rozsah pracovných úloh a zodpovednosť rôznych skupín zamestnancov. Napr. úvaha nad zavedením plošného „Cafeteria systém benefitov“. Práve rozdielne preferencie, potreby a záujmy nás ako zamestnancov špecifikujú a profilujú, zvlášť v tejto pandémiou zasiahnutej spoločnosti, keď sa rapídne zmenili aj naše priority. Zároveň lepšou informovanosťou pomocou sociálnych sietí zvyšovať povedomie mládeže.“

Účastníci diskusie aktívne prezentovali svoje návrhy aj na digitálnej platforme.

Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje rôzne hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti. Je poradným inštitucionálnym orgánom a bol založený Rímskou zmluvou v roku 1957. Táto poradná úloha umožňuje jeho členom, a tým aj organizáciám, ktoré zastupujú, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ. EHSV vydáva približne 160 až 190 stanovísk a informačných správ ročne. Organizuje tiež viacero výročných iniciatív a podujatí, ktoré sú zamerané na občiansku spoločnosť a účasť odborárov.

Fotografia: © KOZ SR

Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje rôzne hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti. Je poradným inštitucionálnym orgánom a bol založený Rímskou zmluvou v roku 1957. Táto poradná úloha umožňuje jeho členom, a tým aj organizáciám, ktoré zastupujú, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *