V júni tohto roka sa zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov prvý raz v histórii Slovenskej republiky dohodli na výške minimálnej mzdy na sledujúci rok. Od začiatku roka 2023 bude jej výška 700 eur. V minulosti boli príplatky za prácu v neštandardných časoch viazané na minimálnu mzdu. Jej rastom sa zvyšovali aj tieto príplatky. Po nástupe ministra Milana Krajniaka na Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny bolo viazanie príplatkov na minimálnu mzdu z jeho iniciatívy zrušené a určili sa fixné sumy príplatkov.

Nás zaujímalo, ako s odstupom dvoch rokov pristupujú k téme príplatkov sociálni partneri. V našej ankete sme položili rovnaké otázky trom respondentom. Za Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR odpovedal generálny sekretár Oto Nevický, za Republikovú úniu zamestnávateľov jej tajomník Martin Hošták a za Konfederáciu odborových zväzov SR prezidentka Monika Uhlerová. Naša redakcia oslovila aj MPSVR, odpoveď na naše otázky sme nedostali.

Dotkli sa sociálni partneri počas rokovaní aj témy príplatkov za prácu v neštandardných časoch?

O. N.: Treba na úvod upresniť, že sociálni partneri pri výške minimálne mzdy prihliadali najmä na aktuálnu situáciu a výrazný nárast inflácie. Spoločný návrh minimálnej mzdy vo výške 700 eur počíta so zvýšením nad rámec zákona, a to aj napriek neľahkej a nestabilnej situácii, v ktorej sa zamestnávatelia a ich zamestnanci nachádzajú. Veríme, že aktuálne dohodnutá sadzba  zároveň pomôže eliminovať negatívne dopady na slovenské domácnosti. Toto historické rozhodnutie sa však vzhľadom na spomínanú, aktuálnu situáciu rodilo ťažko, nakoľko pre mnohé prevádzky môže byť aj táto úroveň minimálnej mzdy veľký finančný problém. Veríme, že aj týmto spôsobom politikom i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisom sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac.

M. H.: Nie, príplatky za prácu neboli predmetom spoločných rokovaní sociálnych partnerov. 

M.U.: Pri vyjednávaniach o výške minimálnej mzdy pre rok 2023 sme nerokovali o príplatkoch, ktorých výpočet bol v minulosti naviazaný na minimálnu mzdu. Napriek tomu som presvedčená, že sa tejto diskusiu v najbližšom období nevyhneme, keďže zmrazenie rastu príplatkov od roku 2022 je pre zamestnancov do budúcnosti neakceptovateľné.

Aké je váš postoj k tejto téme? Myslíte si, že by bolo vhodné (potrebné) zmeniť výšku týchto príplatkov?

O. N.: Treba otvorene povedať fakt, že minuloročná úprava v oblasti príplatkov firmy výrazne odbremenila. Máme za to, že dosiahnutý  kompromis bol pre podnikateľský sektor určite lepším riešením, ako keby sa minimálna mzda mala určovať podľa vtedy platného systému, čo by bolo pre firmy v aktuálnej situácii neudržateľné. Bez ústupkov na oboch stranách by sa dnešná historická dohoda presadila o to náročnejšie. Vidíme, že konštruktívny  sociálny dialóg má zmysel.

M. H.: Momentálne sa touto otázkou nezaoberáme, aktuálne je pre nás totiž kľúčovou prioritou zabezpečiť prežitie domáceho priemyslu v kontexte energetickej a surovinovej krízy, hroziacej ekonomickej recesie, nastupujúcej ďalšej vlny ochorenia COVID-19 a pretrvávajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine.

M. U.: Áno, je to nevyhnutné. Slovenskí zamestnanci patria v rámci Európy medzi tých, ktorí najviac pracujú v takzvaných neštandardných časoch, čo znamená v noci, cez víkendy alebo cez sviatky. Slovenskí zamestnanci sú na prvom mieste v počte odpracovaných hodín v noci v rámci krajín EÚ. Za takúto prácu by mali byť dostatočne odmenení, a to aj vo forme dostatočne vysokých príplatkov. Vo všeobecnosti, funkciou príplatkov je buď prácu v neštandardnom čase eliminovať – ak nie je v tomto čase nevyhnutná, alebo v prípade nevyhnutnosti zamestnanca za takúto prácu v takýto čas dostatočne zaplatiť. Zmrazenie rastu príplatkov je v rozpore s touto filozofiou.

Sú tieto príplatky zaťažujúce pre zamestnávateľov?

O. N.: Väčšina podnikateľov sa stále nespamätala z niekoľkých vĺn pandémie, do toho prišla vojna, výrazný nárast vstupov  a inflácia. Firmám, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, tak môže nesystémové nastavenie príplatkov spôsobiť negatívne dôsledky, nakoľko v prípade poklesu zákaziek nebudú vedieť tieto zákonné povinnosti naplniť. Mzdové náklady sú, prirodzene, v každej firme rôzne, takže vo firme, ktorá  je   po kríze finančne vyčerpaná, môžu zvýšené náklady firmou skutočne zatriasť. K výške príplatkov treba pristupovať preto veľmi citlivo.

M. H.: Áno.

M. U.: Pre mňa je kľúčová otázka, či je práca v neštandardnom čase, a to najmä práca v noci alebo v rizikovom prostredí, záťažou pre zamestnancov. A áno, je. A teda platí to, čo som odpovedala pri predchádzajúcej otázke.

Ste pripravení rokovať so zástupcami zamestnancov na túto tému?

O. N.: V budúcnosti sme ochotní sa na túto tému konštruktívne rozprávať a viesť odborné rokovania.

M. H.: Ak nás o takéto rokovanie požiadajú, tak sa, samozrejme, vyjadríme.

M. U.: Určite áno. Budeme iniciovať takéto rokovania. Našim cieľom bude dosiahnuť opätovný rast príplatkov. Môžeme sa baviť, ako tento rast nastaviť, či a ako ho nastaviť na nejaký ukazovateľ, minimálnu mzdu, priemernú mzdu zamestnanca alebo infláciu. Možnosti sú otvorené diskusii.

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.