Obraz, ktorý prináša najnovší dokument KOZ SR Slovenský sen o bohatstve: Viac dlhov než majetku?, je nelichotivou správou o finančnej kondícii slovenských domácností. Naša krajina si roky pestuje mýtus o bohatých domácnostiach kvôli vysokej miere vlastníctva nehnuteľností. Oficiálne dáta spoločnosti Allianz však ukazujú slovenskú realitu v inom svetle.
Slovenské domácnosti dnes nemajú v priemere ani toľko finančnej hotovosti ako dlhov. Priemerné finančné aktíva domácností síce dosiahli okolo 10-tisíc eur na obyvateľa, no priemerné dlhy na obyvateľa sú ešte o pár sto eur vyššie. Inak povedané, v čistom sú Slováci skôr v mínuse. A tento paradox odhaľuje oveľa hlbší problém, éra nízkych miezd a vysokých životných nákladov si vybrala svoju daň.
Smrteľná kombinácia: financie vs. dlh
V našej aktuálnej analýze, vypracovanej na základe dát Allianz Global wealth report 2025 sme sa pozreli na porovnanie krajín strednej a východnej Európy, ktoré sú rovnako ako Slovensko novými členskými krajinami EÚ a ich oficiálnou politikou je konvergencia k pôvodným členským krajinám.
Správa KOZ SR: Slovenský sen o bohatstve: Viac dlhov než majetku?
Dlhodobé držanie miezd pri zemi, ktoré sa roky vydávalo za konkurenčnú výhodu, zanechalo domácnosti bez finančných rezerv. K tomu treba prirátať relatívne vysoký daňovo-odvodový klin pre nízkopríjmových pracovníkov, ktorý ešte viac znižuje schopnosť rodín sporiť. Keď sa k vysokej zadlženosti pripočíta fakt, že väčšina majetku Slovákov je „zamknutá“ v nehnuteľnostiach, vychádza nám z toho nepríjemný záver. Ak príde kríza, strata práce, choroba, alebo invalidita, mnohé domácnosti nemajú nič, čo by ich zachránilo pred pádom do chudoby. Nádej na bezpečné umiestnenie v „strednej triede“ tak zostáva skôr psychologickou útechou než ekonomickou realitou.
Pre odbory je tento obraz signálom, že problém nízkych miezd sa neprejavuje len na výplatnej páske a vo výdavkoch domácností. Zadlžené a finančne zraniteľné domácnosti nemajú dostatok stability, aby mohli žiť dôstojne, plánovať, vychovávať deti či reagovať na krízové situácie. Politici sa radi chvália rastom ekonomiky, no zabúdajú, že bohatstvo štátu bez bohatstva pracujúcich ľudí je len ďalší z rozprávkových „slovenských snov“. Reálne bohatstvo nevzniká lacnou prácou, ale dôstojnou mzdou, kvalitnou sociálnou politikou a dostupným bývaním, ktoré človeka netlačí do existenčného stresu a výdavkových kompromisov pod neustálym strachom z „gilotíny“ vo forme splátok úverov.
Ako dosiahnuť skutočnú dôstojnosť?
Ak má byť slovenský sen o bohatstve niečím viac než iba povzdychom nad účtovnou ilúziou bohatstva (po započítaní nehnuteľností), bude potrebné zmeniť kurz. Zvýšenie miezd, spravodlivejší daňovo-odvodový systém, podpora nájomného bývania a regulácia zadlžovania sú nevyhnutné kroky, ak nechceme, aby sa dnešná realita zmenila na zajtrajší pád do priepasti. Odbory pri tom musia zohrávať hlasnú a aktívnu rolu, aj v procesu zvyšovania odborovej organizovanosti a pokrytia kolektívnymi zmluvami – pretože v krajine, kde je viac dlhov ako úspor, je boj za vyššie mzdy a sociálnu istotu bojom o skutočné bohatstvo, nie o čísla na papieri.