Chudoba na Slovensku nie je iba otázkou nedostatku peňazí. Ako pripomína analytik KOZ Ján Košč v najnovšej Správe o chudobe na Slovensku 2025, ide o komplexný jav, ktorý zasahuje ekonomiku, sociálne väzby aj kvalitu života. Postihuje nielen jednotlivcov, ale celú spoločnosť – znižuje jej súdržnosť, tlmí hospodársky rast a prehlbuje regionálne rozdiely.
Chudoba podľa Košča nie je výsledkom osobného zlyhania, ale dôsledkom systémových nerovností, nízkej hodnoty práce a nedostatočne nastavenej verejnej politiky. Napriek rastu HDP a rekordne nízkej nezamestnanosti veľká časť Slovákov stále balansuje „medzi výplatou a účtami“. Podľa dát EU-SILC žilo v roku 2024 14,5 % obyvateľov Slovenska pod hranicou príjmovej chudoby – čo predstavuje približne 778-tisíc ľudí.
Zlepšenie, ktoré sa vytratilo
V rokoch 2015–2020 sa situácia na Slovensku v niektorých ukazovateľoch zlepšila a miera rizika chudoby či sociálneho vylúčenia (AROPE) klesla na historické minimum. Tento pozitívny trend však prerušili šoky posledných rokov: pandémia COVID‑19, energetická kríza a vysoká inflácia. Výsledkom je, že v roku 2024 AROPE stúplo na 18,3 %, teda približne 980‑tisíc ľudí, čo je najvyššia hodnota od roku 2015. Podobne sa zvýšil aj počet ľudí v závažnej materiálnej a sociálnej deprivácii — zo 4,5 % v roku 2020 na 7,6 % v roku 2024 (cca 408‑tisíc ľudí).
Košč vo svojej správe zdôrazňuje, že ekonomické štatistiky ako HDP či priemerná mzda môžu maskovať skutočnú situáciu domácností. Nominálny rast miezd neznamená automatický rast kúpnej sily — najmä ak ho prevyšuje inflácia. Okrem toho mnohé domáce rozpočty nemajú dostatok rezerv na zvládnutie neočakávaných výdavkov, čo zvyšuje riziko prepadu pod hranicu chudoby po krátkodobom šoku.
Pracujúci chudobní: paradox trhu práce
Jedným z alarmujúcich javov je rastúci podiel pracujúcich, ktorí sú zároveň ohrození chudobou. V roku 2024 malo podľa EU‑SILC 10,2 % zamestnaných príjem pod hranicou chudoby — najviac od roku 2015. To znamená, že práca už nie je zárukou dôstojných príjmov. Najmä ľudia na dohodách, skrátených úväzkoch, či tí, ktorí žijú z minimálnej mzdy, tvoria značnú časť tejto skupiny.
Medzinárodné porovnania ukazujú, že pracovník na Slovensku potrebuje odpracovať viac hodín alebo dosiahnuť vyšší plat, aby sa vymanil z chudoby, než v priemere krajín EÚ. OECD zároveň upozorňuje, že pri nízkych transferoch pre rodiny bez príjmu (pod 20 % mediánu) štátna podpora nepostačuje na rýchle zníženie chudoby.
Najzraniteľnejšie skupiny
Dlhodobo najviac ohrozené skupiny sú jednoznačne deti, jednorodičovské domácnosti a samotní seniori. Až 37,8 % domácností s jedným rodičom a závislými deťmi bolo v roku 2024 ohrozených chudobou — približne 29‑tisíc ľudí v takýchto domácnostiach. Viacdetné rodiny sú tiež výrazne postihnuté: v domácnostiach s tromi a viac deťmi sa miera chudoby pohybovala okolo 32,7 %.
Seniori žijúci sami čelia vysokému riziku chudoby: u žien nad 65 rokov je to 30,3 %, u mužov 26,8 %. Hoci valorizácie dôchodkov zmiernili tlak inflácie, mnohí starší ľudia zostávajú bez dostatočných úspor či dodatočných príjmov. To sa prejavuje nielen v horšom prístupe k zdravotnej starostlivosti, ale aj v nedostatku peňazí na bežné potreby.
Regionálne rozdiely: Bratislava vs východ
Regionálne disparity sú na Slovensku výrazné. Bratislavský kraj vykazuje najnižšiu mieru ohrozenia chudobou (8,6 %), zatiaľ čo Prešovský dosahuje až 28 %. Podobne zle sú na tom Košický (23,3 %) a Banskobystrický (23,1 %) kraj. Rozdiel medzi najbohatším a najchudobnejším krajom sa medzi rokmi 2015 a 2024 takmer zdvojnásobil — z približne 9 p. b. na viac než 19 p. b.
Tieto regionálne nerovnosti majú hlboké príčiny: odlišná štruktúra pracovných príležitostí, nižšie priemerné mzdy, slabšia infraštruktúra služieb (jasle, škôlky, zdravotná starostlivosť) a vyššia nezamestnanosť v turisticky a priemyselne menej atraktívnych regiónoch. Bez intenzívnych verejných investícií a regionálnych politík sa tieto disparity budú prehlbovať.
Na čo dávame najviac peňazí
Štruktúra výdavkov slovenských domácností ukazuje, prečo je situácia tak krehká: na bývanie a energie pripadá 29,1 % výdavkov, na potraviny a nealkoholické nápoje 18,3 % — spolu takmer polovica (47,4 %) rodinného rozpočtu. V podiele výdavkov na bývanie sme medzi krajinami EÚ na treťom mieste. V praxi to znamená, že domácnostiam často nezostáva priestor na úspory, vzdelávanie či investície do zdravia.
Tento vysoký podiel základných výdavkov spolu s nedostatkom finančnej rezervy vysvetľuje, prečo cenové šoky (energie, potraviny) tak rýchlo prehlbujú chudobu. Výzvou je pritom nielen zníženie cien, ale aj zlepšenie platovej politiky a dostupnosti kvalitného bývania.
Česko: ubudlo chudobných
V Českej republike, podľa veľkého prieskumu ČSÚ, bolo v roku 2024 príjmovej chudobe vystavených 9,5 % obyvateľov (takmer 998‑tisíc ľudí). Dôchodci zaznamenali najvýraznejšie zlepšenie vďaka pravidelným valorizáciám; naopak, najviac ohrozené sú samoživiteľky a rodiny s viacerými deťmi. Podiel domácností jedného dospelého s jedným dieťaťom v chudobe dosiahol rekordných 36,3 % — najviac od roku 2016. Česko tak ukazuje, že hoci celkovú mieru chudoby sa podarilo znížiť, tie isté zraniteľné skupiny zostávajú zasiahnuté.
Z praxe vyplýva, že štátna podpora často prichádza oneskorene a neziskové organizácie dopĺňajú systémovú pomoc. Tohtoročné zvýšenie rodičovského príspevku v ČR by rodinám s malými deťmi pomôcť, experti však upozorňujú na pomalosť úradov.
Európa: veľké rozdiely
Na úrovni EÚ sa v roku 2024 pohybovala miera rizika chudoby okolo 16,2 %. Rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné: zatiaľ čo niektoré krajiny strednej a východnej Európy vykazujú nižšie relatívne miery, hĺbka chudoby — teda ako ďaleko sú príjmy chudobných od hranice chudoby — v skutočnosti môže byť chudoba na Slovensku vyššia ako v bohatších štátoch. Eurostat ukazuje, že až 39,8 % Slovákov pod hranicou rizika chudoby si nemôže dovoliť mäso alebo jeho alternatívu každý druhý deň, čo je skoro dvojnásobok európskeho priemeru.
Medzinárodné metodologické otázky (napr. meranie relatívnej chudoby pomocou 60 % mediánu) znamenajú, že priame porovnania medzi krajinami treba robiť opatrne. Napriek tomu však európske dáta potvrdzujú, že nie všetky krajiny čelia rovnakým problémom a že politika boja proti chudobe musí kombinovať vnútorné opatrenia so spoločnými európskymi stratégiami.
Odporúčania
Správa Jána Košča obsahuje konkrétne odporúčania: zvýšiť adresnosť sociálnych transferov, prehodnotiť nastavenie životného minima, posilniť dostupnosť a kvalitu verejných služieb (bývanie, starostlivosť o deti, zdravotná starostlivosť) a podporiť rast reálnych miezd prostredníctvom aktívnej mzdovej politiky. Kľúčová je tiež regionálna politika — cielené investície do regiónov s vysokou mierou chudoby môžu znížiť regionálnu polarizáciu.
Okrem toho je nevyhnutné zlepšiť rýchlosť a efektivitu administrácie dávok, lepšie zacielenie na náhle vzniknuté jednorazové potreby (napríklad pri strate živiteľa) a zvýšená podpora pre neziskový sektor, ktorý dnes často supluje systém. Dlhodobo udržateľné riešenia si vyžadujú kombináciu fiskálnych, sociálnych a ekonomických reforiem.
Ak slovenská politika zostane pri ad hoc riešeniach, hrozí prehlbovanie nerovností a odliv pracovnej sily z regiónov s nižšou životnou úrovňou. Chudoba nie je len humanitárnym problémom — je ekonomickou prekážkou rastu a stabilnej spoločnosti. Správa Košča je pripomienkou, že boj proti chudobe si vyžaduje politickú vôľu, systematické opatrenia a ochotu investovať do ľudí. Len tak možno zabrániť, aby sa počet ľudí „medzi výplatou a účtami“ stal trvalou charakteristikou slovenskej spoločnosti.